ISSN 1337-6179          dnes je sobota 14. decembra 2024, meniny má Branislava, Bronislava , zajtra Ivica 
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Znamenie:
Blíženci
Fáza Mesiaca:
2. fáza
Časť rastliny:
kvet
Živel:
vzduch
Výživa:
tuky
Sila Mesiaca:
neutrálna
Magazín - článok
článok bol uverejnený: 2.8.2007

Z HISTÓRIE MEDICÍNY: STAROVEKÁ CHIRURGIA

Chirurgia je popri pôrodníctve najstarším medicínskym odborom, napriek tomu v stredoveku klesla na úroveň remesla, aby sa neskôr znovu vrátila na piedestál a výslnie medicínskych odborov.

Názov chirurgia je odvodený z gréckeho cheir = ruka a ergein = pracovať. Ako z názvu vyplýva, ide o jeden z mála odborov medicíny, kde okrem vzdelania a schopnosti logického myslenia zohráva veľkú úlohu aj manuálna zručnosť.

V minulosti bolo synonymom slova chirurgia aj ranohojič, pretože sa takmer obmedzovala na liečenie rán a úrazov.

Prvé chirurgické kroky vykonalo ľudstvo už v dobe kamennej, odkiaľ máme poznatky na kostrových nálezoch s výskytom dobre zhojených zlomenín, ktoré by sa bez zásahu zvonka nezhojili v správnom postavení. Takisto zhojené trepanačné rany na lebkách svedčia o prvých chirurgických zásahoch, aj keď išlo pravdepodobne o vyháňanie zlých duchov.

Prvé písomné záznamy o chirurgických výkonoch máme od starých Egypťanov, kde medicínu vyučovali a šírili medzi sebou kňazi a bola silne ovplyvnená náboženskými predstavami. Prvá učebnica chirurgie bola vydaná medzi 2500 až 3000 rokov pred naším letopočtom a volá sa podľa svojho objaviteľa Smithovým papyrusom. Jej autorstvo sa pripisuje Imhotepovi, osobnému lekárovi faraóna III. dynastie Zosera III.. Egyptská chirurgia bola na tú dobu na vynikajúcej úrovni pre skvelé anatomické vedomosti, ktoré získali pri balzamovaní. Vieme, že egyptskí odborníci dokázali odstraňovať kamienky z močového systému, naprávať zlomeniny, reponovať vykĺbeniny, odstraňovať nádory, vykonávať obriezky a iné. Dokonca mali pri vojsku zriadenú funkciu vojenského chirurga. Ich vedomosťami boli výrazne ovplyvnené národy žijúce v tesnom styku so starým Egyptom, ale hlavne Gréci. Vzťah lekára a pacienta v tomto regióne bol ovplyvnený drakonickými trestami pri medicínskom neúspechu. Ak lekárovi zomrel pacient, odťali mu ruku (to by bolo u nás bezrukých lekárov!?), alebo mohol byť aj odsúdený na smrť.

Samostatne sa vyvíjala indická medicína, ktorá bola v pomernej izolácii od okolitého vtedajšieho civilizovaného sveta. Ich skvelé výsledky boli pripisované hlavne rituálnej čistote. Ako prví na svete dokázali vykonávať operácie tráviaceho traktu, pri ktorých používali veľké mravce, ktoré najprv ako svorku nechali svojimi veľkými zubadlami zahryznúť sa do k sebe priblížených okrajov rany a potom im odtrhli hlavičky. Týmto spôsobom fixovali oba okraje rany podobne ako steh, alebo ako moderné a hlavne drahé mechanické svorkovače (ušívatele alebo staplery). Boli zakladateľmi plastickej chirurgie, keď vyvinuli metódu prenosu kožných lalokov na náhradu (z dôvodu rôznych trestov) odseknutých nosov alebo uší. Používali sa kožné laloky z čela alebo líca (tzv. indická plastika).

Grécka škola doviedla starovekú chirurgiu takmer do dokonalosti. Hipokrates ako jeden z prvých liečil na základe empírie (vlastných skúseností a svojich predchodcov). Predpokladal u všetkých chorôb prirodzenú príčinu a nie zásah bohov. Perfektná znalosť anatómie bola základom práce každého vtedajšieho chirurga. Zlomeniny sa napravovali ťahom a protiťahom, boli známe rôzne druhy dláh a bola stanovená prvá klasifikácia zlomenín.

V nemocniciach sa otvárali operačné sály, pre ktoré platili osobitné hygienické predpisy.

Grécka Hipokratova škola, ako aj kultúra a náboženstvo, ovplyvnili medicínu a myslenie starovekého Ríma natoľko, že pôvodne všetci lekári boli zajatí grécki otroci a až neskôr podľa ich náuky sa začala formovať vlastná rímska lekárska škola. Rím, ktorý neustále viedol dobyvačné vojny, vybudoval sieť vojenských chirurgov a poľných nemocníc, kde bolo empiricky objavených mnoho - na tú dobu revolučných - postupov. Zdokonalila sa metóda hemokoagulácie (zastavenie krvácania popálením horúcim železom a podväzovanie ciev). Dovtedy sa amputácie pre vážne zranenia vykonávali len v mieste devastovaného odumretého tkaniva, kde nehrozilo krvácanie. Nová metóda zároveň zachraňovala mnoho zranených pred vykrvácaním.

Chirurgia ako medicínsky odbor prežívala do 3. st. n. l.. Po rozdelení Rímskej ríše začal vývoj chirurgie stagnovať. Postupne začala ako odbor dokonca upadať. Pomaly nadchádzala doba temna.

Ale o tom až nabudúce.



autor: Branislav Vopálenský


Zaradený v rubrike: Publicistika (všetky články v rubrike)
Článok bol prečítaný: 11188 krát

Fotogaléria ku článku

Zobraziť detail obrázku...
foto: archív redakcie

Súvisiace informácie

Ponúkate službu alebo produkt súvisiace s článkom? Toto je miesto pre Vašu reklamu. Neváhajte a zviditeľnite svoje podnikanie! Pridajte SEM svoj odkaz vo forme textu alebo obrázku, alebo s kontaktnými údajmi o Vás.
Ak chcete pridať Vašu reklamu pod tento článok, napíšte nám na náš email: info@magazinluna.sk



predplatitelia





Copyright (C) 2007 - 2024 Magazín LUNA, s.r.o., ISSN 1337-6179
(verzia aplikácie 4.14)