V prírode sa stroncium nachádza v horninách. Bežne sa vyskytuje v pôdach, ale výhradne vo forme zlúčenín, lebo čisté stroncium je veľmi reaktívne. Stopové množstvá stroncia obsahuje i naša každodenná strava a každý z nás ho v sebe určité množstvo nosíme.
Stroncium sa rovnako ako vápnik dostáva do organizmu predovšetkým v období rastu. Možno povedať, že po ukončení rastu je asi 98% vápniku a stroncia uložených v kostiach. Pre prenatálne obdobie platí, že aké zloženie kostného tkaniva má matka, také bude mať i dieťa. V dospelosti je hladina vápnika v krvi kontrolovaná, a pokiaľ klesá a prísun vápnika z potravy je nedostatočný, aktivuje sa zásoba z kostí.
Optimálna hladina vápnika je kľúčová pre bezchybné fungovanie nervového systému; vápnik vnútri buniek je dôležitou informačnou časticou.
Stroncium je teda rovnomerne "rozmiešané" do organizmu na tie miesta, kde sa vyskytuje vápnik. U dospelého človeka s hmotnosťou cca 70kg sa vyskytuje okolo 0,32 g stroncia oproti približne 1.000 g vápnika. Prírodné stroncium teda nepredstavuje pre človeka a človek s ním žije bez problémov.
Problém nastal v okamihu, kedy sa do prírody dostalo rádioaktívne stroncium a najmä rádioizotop stroncium 90. Do prírody sa dostal spolu s inými prvkami vďaka atómovým pokusom a jadrovým haváriám, ako napr. v roku 1986 v Černobyle.
Stroncium s polčasom rozpadu 28,7 rokov pri premenách vyžaruje beta častice, čiže elektrón, ktorý sa obrovskou rýchlosťou odmrští a vo voľnom priestore doletí na vzdialenosť cca 1cm. V ľudskom tkanive ide o maximálny dolet do jedného cm - elektrón tu totiž brzdia iné častice.
Tieto odstreľujúce elektróny sa chovajú ako ničivé "broky", po ktorých je organizmus nútený zalepovať a opravovať "diery".
Vážnejší problém nastane, ak dôjde k poškodeniu génovej informácie zapísanej v DNA "utrhnutím" väzieb medzi jednotlivými nukleoidmi. Tak vznikajú mutácie, ktoré sa opäť organizmus snaží opravovať, no ak vitálne sily organizmu na tieto procesy nestačia, vznikne problém napríklad vo forme leukémie.
No aj nepredstaviteľne malé a vedeckými prístrojmi nemerateľné množstvo stroncia stačí, aby vznikol vážny zdravotný problém.
Problematika stroncia 90 sa týka prakticky celej populácie severnej pologule. V našej zemepisnej polohe sa na zamorení stronciom 90 podpísal najmä Černobyľ. Najviac stroncia 90 majú v sebe ľudia, ktorým ešte v roku 1986 rástli kosti (ročníky zhruba od 1967), ľudia, ktorí boli počatí niekoľko mesiacov pred Černobyľom a ľudia, ktorí boli po roku 1986 počatí z matiek, ktoré už v sebe radiostroncium majú nakumulované.
Väčšiemu riziku z tejto skupiny boli vystavení ľudia, ktorí sa zdržovali od začiatku leta 1986 vonku, v prírode, konzumovali huby, mliečne výrobky a listovú zeleninu a naviac boli vychovávaní úzkostnejším spôsobom (a to sme boli s socialistickom Československu vychovávaní takmer všetci).
Prítomnosť rádiostroncia sa spája s vyšším výskytom leukémií, zhoršením krvotvorby, nádorovým bujnením nielen kostných tkanív, a to i v roku 2008, to znamená viac než dvadsať rokov po expozícii. Nazabúdajme na to, že polčas rozpadu stroncia 90 je 30 rokov.
Zaujímavou kapitolou je kumulácia stroncia 90 v zuboch, ako v špeciálnom kostnom tkanive. Napríklad u detí, u ktorých sa v mliečnych zuboch stroncium kumulovalo, dochádzalo často k zlému vývoju druhých zubov, väčšej kazivosti, alebo sa niektoré zuby nevyvinuli vôbec.
Detoxikácia od rádioizotopu stroncia je v rámci metódy Riadenej a kontrolovanej detoxikácie podľa MUDr. Josefa Jonáša medzi inými zakomponovaná v preparáte, ktorý komplexne rieši záťaž rádioaktívnymi prvkami a je akýmsi štartérom detoxikácie organizmu od týchto toxínov JOALIS IONYX
. Po ňom je vhodné detoxikáciu doplniť aj o špeciálny preparát ako pokračovateľa prvého preparátu - JOALIS IONYX SR.
Záverom by som rád pripomenul, že detoxikácia organizmu je najlepšia, ak je prevádzaná preventívne dávno predtým, než v organizmu nahromadením celej škály toxínov, teda i stopových množstiev stroncia 90, vznikne vážny problém.
ZDROJ: Ing. Vladimír Jelínek; Joalis info; 1-2/2008
Preložila a doplnila Daniela Kellerová