ROZMANITÉ PRÍZNAKY
Prítomnosť plesňovej infekcie v tele sa dá sa len veľmi ťažko rozpoznať, pretože jej prejavy bývajú veľmi rozdielne. Jedným z najznámejších príznakov je nafúknuté brucho, časté nadýmanie a hnačka, ktoré sa prejavujú najmä po zjedení sladkostí, škrobovín alebo vypití väčšieho množstva piva či vína. Ďalším z príznakov je dýchavičnosť a problémy so srdcom, napriek lekárskym nálezom v norme, ktoré sa často označujú ako psychosomatická choroba srdca. Črevá sa pri nafukovaní totiž často naplnia plynom do takej miery, že začnú tlačiť na bránicu, pľúca a srdce.
Mnoho ľudí postihnutých plesňovým ochorením nechce o svojich problémoch hovoriť, najmä ak ich sužujú páliace a svrbiace červené vyrážky pri konečníku, ktoré niekedy mokvajú. Aj to sú príznaky enormného rozmnoženia plesní v črevách.
Pleseň je však často prítomná aj v iných častiach tráviaceho ústrojenstva. Prejavuje sa ako biely povlak v ústach a na jazyku, ktorý sa dá veľmi ťažko odstrániť.
Plesne sa usadzujú aj na iných častiach ľudského organizmu, napríklad na pokožke v podobe páliacich šupinkovitých fľakov, medzi prstami na nohách a veľmi často u žien v podobe vaginálnych infekcií a výtokov. Podstata všetkého trápenia a aj prvotná príčina ďalších ložísk plesňových infekcií v tele sa však spravidla nachádza najčastejšie v črevách. Kvasinky sa síce v nepatrnom množstve nachádzajú na koži a v črevách väčšiny ľudí. Plesniam sa darí všade tam, kde je teplo a vlhko, pretože takéto prostredie je pre ne ideálne.
Zdravotné problémy však začnú vyvolávať, keď im iné poruchy v ľudskom organizme umožnia premnožiť sa. Napríklad pri oslabenej imunite či nesprávnej životospráve.
KAŽDÝ ŠTVRTÝ ČLOVEK
Experti odhadujú, že v ľudskom tele sa nachádza asi sto druhov škodlivých plesní, ktoré na ňom parazitujú. „Prisajú“ sa na bunky hostiteľského organizmu a prerastú ich. Odhaduje sa, že približne každý štvrtý človek je dočasne alebo permanentne postihnutý plesňovým ochorením.
Mikrobiológovia plesne rozdeľujú do troch skupín - kvasinky, plesne a dermatofyty. Zástupcovia každej skupiny môžu človeku škodiť a vyvolávať rôzne choroby. Najviac ich spôsobuje kvasinka Candida albicans (biela kvasinka) práve v podobe už spomínaných infekcií tráviaceho traktu, najmä hrubého čreva, močových ciest a pošvy. Lekári ju zvyčajne označujú ako kandidóza.
Popri neškodných druhoch plesní, ako sú napríklad syrové, poznáme patogénne plesne, ktoré produkujú množstvo spór, zodpovedných za infekcie dýchacích ciest. Spóry plesní sa prenášajú vzduchom a najmä u alergikov často vyvolávajú alergické reakcie. Najzákernejšia z nich je tzv. čierna pleseň (Aspergillus niger), ktorá dokáže vyvolať ťažkú pľúcnu infekciu niekedy aj so smrteľnými následkami. Jedným z najznámejších príkladov je „kliatba Tutanchamóna“ - po objavení jeho hrobky v roku 1922 zomrelo na záhadnú pľúcnu chorobu 22 ľudí, ktorí do hrobky vstúpili. Čierna pleseň sa rada usadzuje v rohoch kúpeľní, za skriňami, na vonkajších múroch alebo v pivniciach.
Poslednou skupinou patogénnych plesní sú dermatofyty, ktoré sa usídľujú najmä na ľudskej pokožke a na nechtoch rúk i nôh. Liečba plesňových kožných infekcií je veľmi zdĺhavá a vyžaduje si sústavné ošetrovanie postihnutých miest.
ŠKODLIVÍ PRÍŽIVNÍCI
Vráťme sa však ku patogénnym kvasinkám, pre ktoré je ideálnym miestom ľudské črevo. Prv než človek stihne zužitkovať dôležité živiny, obslúži sa pleseň. Spotrebuje najmä cukor a ľahko stráviteľné sacharidy, ako aj dôležité minerály, napríklad vápnik, ktoré potrebuje pre stavbu svojich buniek. Človek - nedobrovoľný hostiteľ - dostane zo živín len to, čo mu zvýši.
Merania hladiny cukru u ľudí s črevnou plesňovou infekciou dokázali, že im silno kolíše hladina cukru v krvi - presne tie isté zdravotné ťažkosti sa prejavujú u cukrovkárov. Plesne totiž spotrebujú väčšinu sacharidov a človek môže dokonca dostať hypoglykemický šok - triašku, potenie a brnenie v okolí úst, o záchvate hladu ani nehovoriac. Nedostatok cukru vyvoláva žiadostivosť na sladkosti a potraviny s obsahom škrobu. Plesne však nespotrebujú všetko, a práve preto mávajú postihnutí ľudia nadváhu. Tukové vankúše navyše odolávajú každému pokusu o diétu.
Črevná plesňová infekcia sa prejavuje tými istými príznakmi ako cukrovka: narušením energetického metabolizmu dochádza k únave, znižuje sa telesná i duševná výkonnosť človeka.
Ak obranný systém organizmu nie je v pohotovosti, môžu plesne preniknúť krvným riečišťom až do celého tela ku všetkým orgánom a postupne ich poškodzovať. Vylučujú totiž hubové jedy - mykotoxíny, a to najmä vtedy, ak sa im darí a majú dostatok potravy. Jedným z najznámejších mykotoxínov je alfatoxín, ktorý už v nepatrnom množstve môže vyvolať rakovinu pečene.
V ľudskom organizme sa plesne môžu nachádzať veľmi dlho, avšak následky ich záškodníckej činnosti sa môžu objaviť až po niekoľkých rokoch.
„JEDOVATÉ“ POTRAVINY
Plesne produkujú nebezpečné mykotoxíny nielen v našom tele, ale nachádzať sa môžu aj v našom okolí, najmä v strave. Takže do tela si plesne a jej jedovaté produkty môžeme dodať najmä nevhodnou stravou. Plesne síce nespôsobujú také prudké otravy ako pozorujeme pri salmonelóze. Keď človek zje potraviny napadnuté plesňou, nemusí spočiatku nič spozorovať. Plesňové jedy na rozdiel od bakteriálnych totiž nepôsobia okamžite, ale pomaly spôsobujú dlhotrvajúce chronické ochorenia. Niektoré plesňové jedy sú pôvodcami rakoviny, niektoré poškodzujú obličky či pečeň. Iné druhy plesňových jedov sa prejavujú ako hormóny a vyvolávajú poruchy plodnosti, krvácanie, edémy. Iné oslabujú srdce či narušujú nervový systém. Niektoré dokonca narušujú celý imunitný systém. Pretože mykotoxíny nevidno, ani nemajú nijakú chuť, stáva sa, že človek sústavne konzumuje „jedovaté“ potraviny bez toho, aby si niečo všimol.
Z toho vyplýva, že ak už máte doma potravinu „načatú“ viditeľnou plesňou, je zrejmé, že sa pleseň a najmä jej jedovaté produkty nachádza v celej potravine. Nepočúvajte preto rady typu „pleseň sa dá odkrojiť“, pretože konzumáciou potraviny takto zbavenej plesne, si ničíte svoje zdravie. Navyše ani tepelnou úpravou takúto potravinu plesňových jedov nezbavíte. Výnimku tvoria iba potraviny, ktoré sa pomocou nejedovatých kmeňov plesní vyrábajú, napríklad plesňové syry.
AKO SA CHRÁNIŤ
Odborníci na výživu často upozorňujú, že naša strava je priveľmi sladká, chudobná na vlákninu, obsahuje priveľa tukov a pôsobí tak zle aj na črevné prostredie.
Na plesňové infekcie bývajú náchylnejší ľudia s oslabeným imunitným systémom. Plesňovými infekciami trpia často aj ľudia po antibiotickej liečbe, ktorá síce usmrtila všetky chroboplodné zárodky v tele, ale aj prirodzenú mikroflóru najmä v črevách. Plesne tak nemajú žiadneho adekvátneho protivníka.
Veľmi dôležité preto je udržovať si imunitný systém v kondícii. Dodržiavať správnu životosprávu, jesť veľa ovocia, zeleniny a potravín s obsahom vlákniny, ktoré udržujú naše črevá v dobrom stave. Po liečbe antibiotikami v každom prípade zaraďme do nášho jedálnička najmä väčšie množstvo kyslomliečnych a acidofilných výrobkov s obsahom bifidobaktérií, ktoré sa postarajú o obnovu prirodzenej črevnej flóry. A ak máme pocit, že títo zákerní príživníci predsa len víťazia nad naším organizmom, nebojme sa navštíviť lekára so žiadosťou o vyšetrenie na podozrenie prítomnosti plesní v tráviacom trakte a zahájenie adekvátnej antifungicídnej liečby.
NAJČASTEJŠIE PRÍZNAKY:
- únava, vyčerpanosť, až depresie
- bolesti v kĺboch
- záchvaty hladu s triaškou
- redšie stolice až hnačky, alebo naopak častá zápcha, časté vetry a pocit nafúknutia
- svrbenie a pálenie v okolí konečníka, mokvanie až ekzémy
- malé biele povlaky na postihnutých slizniciach
PREVENTÍVNE OPATRENIA:
Pri premnožení plesní v tráviacom trakte, alebo náchylnosti na kandidózu:
- Obmedzte príjem cukru a potravín obsahujúcich škrob
- Nepite žiaden alkohol, najmä čapované pivo a sudové víno, ktoré môžu byť zdrojom patogénnych kvasiniek
- Vyhýbajte sa potravinám obsahujúcim plesne (syry, huby)
- Okrem živých jogurtov užívajte laktobacil a bifidobaktérie v kapsuliach (dostať ich v lekárni), najmä po liečbe antibiotikami
- Tabletky vitamínu B - biotínu tiež pomáhajú udržiavať kvasinky v neškodných hraniciach.
- Silným prírodným antimykotikom je výťažok z grepových jadier, ktorý dostať v lekárni vo forme kvapiek či tabliet. Pri problémoch s plesňami, ako aj v rámci prevencie je ho vhodné užívať - čistí najmä tráviaci trakt od plesní a zabraňuje tak ich množeniu v črevách.
- Na detoxikáciu celého organizmu od plesní sa osvedčil preparát z výskumu MUDr. Josefa Jonáša - JOALIS CANDID.
POTRAVINOVÉ PROTIPLESŇOVÉ DESATORO:- Ak uvarené jedlo necháme dlho stáť pri izbovej teplote, rýchlo sa v ňom rozmnožujú mikróby. Zvyšky jedla preto rýchlo vychlaďme (nečakajme kým samé vychladnú na sporáku) a prikryté odložme do chladničky.
- Ak nemáme optimálne podmienky na skladovanie zvyškov jedla, radšej ho vyhoďme.
- Obilniny a orechy sa musia skladovať v chlade a suchu. Vo vlhkom a teplom prostredí rýchlo plesnivejú.
- Zeleninu v domácnosti ochránime pred plesňou tak, že nepoškodené kusy zabalíme do vrecúška prepúšťajúceho vzduch a dáme do chladničky. Nikdy ju nedržme v mikroténových sáčkoch, kde najskôr chytí plieseň. Plesne síce pri nižších teplotách nezahynú, ale sa ani nerozmnožujú.
- Nikdy nekupujte na trhu skrojené časti zeleniny! Nemáte istotu, či chýbajúci kus nebol napadnutý práve plesňou.
- Používajme len kvalitnú a nepoškodenú zeleninu. Ak je nahnitá alebo ju cítiť „stuchlinou“, radšej ju vyhoďme.
- Pred použitím treba zeleninu dôkladne umyť, čím zmyjeme kvasinky na jej povrchu.
- Všetky potraviny, ktoré chceme odložiť, zabaľme oddelene. Použime na to plastové nádoby, hrnce s pokrievkou alebo fólie. Tak zabránime prenosu plesne z jedného druhu potravín na iný.
- Čerstvé potraviny, načaté ovocné a zeleninové nápoje, mlieko, otvorené zaváraniny, konzervy a iné polotovary alebo zvyšky jedla by sme ani v dobrých podmienkach nemali skladovať dlho. Už po troch dňoch sa v nich totiž môžu začať množiť neviditeľné plesne!
- Ak máme väčšie množstvo nezjedeného jedla, nedržme ho zbytočne dlho v chladničke, radšej ho zmrazme.