Liečivé účinky medu sú nám známe už od staroveku, a asi by sme aj u nás
márne hľadali človeka, ktorý o tom ešte nepočul. Jeho účinky popisovali v
slávnych knihách napríklad Avicenna či Plinius starší. Neskôr ho v liečení
vytlačila chémia, ale na vidieku sa používal stále, a k jeho
znovuobjaveniu v liečiteľstve prispel napríklad aj kňaz
Sebastian Kneipp.
Starí Egypťania používali síce posvätený med od
posvätných včiel, ale náš takisto vynikajúco pomáha v rôznych situáciách.
Bežne sa využíva na liečenie rán, na zlepšenie trávenia, pri dýchacích
problémoch, regenerácií pečene, obličiek a tiež anémií, pri čom má
dôležité miesto ako potravina, ktorá obsahuje obrovské množstvo vitamínov
a minerálov. Jeho zloženie sa rôzni podľa zmesi kvetov navštívených
jednotlivými včelstvami, ktoré med vyprodukovali, a tiež podľa lokality,
obdobia a sezóny.
Med obsahuje jednoduché cukry ako fruktózu, glukózu a
sacharózu, ale aj oligosacharidy a podobne, 13 druhov aminokyselín vrátane
esenciálnych, tiež bielkoviny aj rastlinné - z nektáru rastlín, ale aj
živočíšne – z hltanových žliaz včiel. Nájdeme v ňom množstvo enzýmov
ako amyláza, kataláza, oxidáza, maltáza, inuláza a mnohé iné, dôležitou
súčasťou sú vitamíny - predovšetkým provitamín A, vitamíny skupiny B (B1,
B2, B3, B6, B7, B12), C, D, H, K, P, a minerálne látky a stopové prvky -
vápnik, horčík, fosfor, draslík, fosfor, sodík, síra, železo, kremík,
mangán, bárium, nikel, striebro, zinok, volfrám, mangán, molybdén, chróm,
kobalt, vanád, arzén, stroncium, titán, platina, jód, irídium, paládium a
iné.
V mede nájdeme aj voľné organické kyseliny ako kyselina octová, citrónová,
šťaveľová, mliečna či mravčia. Potom ešte látky pôsobiace
antibakteriálne ako cholín, acetylcholín, inhibín - ktorý sa ničí teplom
nad 40°C, a preto podľa niektorých zdrojov by sa mal med stáčať za
súmraku. V neposlednom rade sú tu zastúpené koloidné látky - ochranné
látky enzýmov, chrániace ich pred prostredím v našom žalúdku, farbivá -
karotény, flavóny, chlorofyl, melanín, a napokon silice a peľové zrnká.
Náš organizmus vie veľmi dobre stráviť a využiť tieto látky z medu.
Poznáme mnohé receptúry na liečenie medom, užíva sa vnútorne, ako
kloktadlo, na rôzne obklady, ako maska na tvár, či v masti na rany.
Pokúsim sa priblížiť med ako prostriedok na masáž.
Masáž medom v tejto forme k nám prišla z Ruska, kde sa používala už v
dávnych dobách, a dnes sa znovu objavuje a prežíva svoju renesanciu aj v
západných krajinách. Takáto masáž pomáha nášmu telu zdetoxikovať sa,
zrevitalizovať, zbaviť sa nepriaznivých účinkov stresu a nečistého
životného prostredia.
Takisto ako pri bankovaní, i iných masážach je i tu dôležité poznanie tzv.
Haedových zón, kde má ktorý orgán nervové zakončenia, a podľa toho vieme,
kde máme najväčšie problémy.
Používame k nej najlepšie agátový med, pre jeho vyšší obsah vody, prípadne
repkový. Lesný med má aj silnejšie zloženie a je hustejší, používame ho
opatrnejšie.
Medom natrieme chrbát ošetrovaného, ten pôsobí jeho liečivá sila priamo
cez pokožku a dostáva sa do krvi. V druhom kroku špeciálnymi pohybmi rúk
pumpujeme či vysávame staré toxíny a usadeniny
až z hĺbky tkaniva, dokonca až z kĺbov. Miesta, na ktorých sa po krátkom
čase vytvorí belavá žuvačkovitá hmota, boli zanesené najviac. Takýmto
spôsobom sa očisťujú aj vnútorné orgány.
Výhodou tejto masáže je spojenie dotykovej terapie, cieleného silného
prekrvenia, vynikajúcich účinkov medu a detoxikácie organizmu priamo cez
pokožku.
Metóda masáže medom je vhodná pri tzv. civilizačných chorobách a ich
prevencií, ako sú onkologické ochorenia, alergie /okrem alergie na med/,
reumatické ochorenia svalov a kĺbov, artróza, pri chronických problémoch s
dýchacími cestami a tráviacimi ťažkosťami, pri chronickom únavovom
syndróme, problémoch so spaním, pri regenerácií po ťažkých chorobách,
nervových poruchách, ženských problémoch, plesňových infekcií v organizme,
pri chorobách pečene, obličiek a pankreasu, poruchách potencie a
neplodnosti, a mnohých iných.
Samozrejme, sú aj kontraindikácie, kedy nie je táto masáž vhodná a to je
alergia na MED!, miest o s otvorenou ranou, pri poškodenej pokožke ako je
ekzém, silná výsypka, pri nádoroch, aby sa náhodou nerozšírili metastázy,
pri galukóme (vysoký očný tlak), pri krvácaní v tele (vredy a pod.), pri
trombóze, a pri akútnych infekčných ochoreniach.
Masírujeme len chrbát, v istom prípade je možné aj koleno. Pri vyťahovaní
toxínov z nôh pomáha masáž od krížovej oblasti smerom hore, a pri
detoxikácií hlavy a ramien sa pôsobí od vrchu chrbta smerom dolu.
Najúčinnejšie táto terapia pôsobí ak trvá hodinu a pozostáva z troch
približne dvadsaťminútových masáží, s krátkymi prestávkami na oddych
klienta aj maséra. Pohyby rúk maséra totiž pripomínajú odliepanie
leukoplastu z pokožky, takže si asi viete predstaviť ten efekt.
Po masáži môže klient pociťovať mierne stavy ako po detoxikácií, preto
musí prijímať veľa tekutín. Zdravý človek môže túto masáž absolvovať raz
za mesiac, pri akútnych problémoch 2 x do týždňa aspoň mesiac, alebo 1 x
týždenne 2 mesiace. Po určitej pauze sa kúra môže zopakovať, alebo doplniť
masážou lávovými kameňmi či saunovaním.