Nová doba...
Vymoženosť tejto epochy evokuje potrebu ovládať ľudí. Mať ich vždy pripravených čokoľvek podniknúť a ťahať pritom nežne za vlasy s ideou technického rozvoja. „Kamže kam, človek? Kde si sa stratil? Ale čo Ťa tam po lesoch, cieľoch, doma budeš, pekne si prepínať Tvoje nové LCD-čko s digi telkou k tomu. Ty ešte nemáš ten nový program? Veď tam hrajú samé cooolll veci. Ty vole to je killer, čo? Nie, nerob to! Zabi ho bastarda, čo nevidíš, že po tebe pália z guľometu? Mami, on ma nechce pustiť k počítaču, mááámíííííí...“ Vidíte čo sa deje? Doba nás učí. Alebo mučí? Skutočne potrebujeme médiá k tomu, aby nám zahlcovali mozog balastom?
Večerné správy
Zjaví sa krásna a šarmantná moderátorka s umelým make-upom. Začne rozprávať o vraždách, krádežiach. Sedíte pred telkou a hltáte to. Čo a deje? Vedome a chcene sa napájate na signál danej situácie. Váš mozog začne produkovať rovnakú vibráciu, ako bola na mieste tej nehody. Začnete sa pohoršovať - „No pozri sa ako je toto možné? Veď prečo tam nebol ten strážnik? Ja by som ho nakopal.“ – Nadávate. Príde k televízii žena a začne pridávať do ohňa - „Kde je ten Boh, keď sa toto stalo? Kde je spravodlivosť? Och tak veľmi ich ľutujem úbohí ľudia.“ - Vidíte to? Toto sa deje pri večerných správach každý deň. Sami sa ničíme takýmito negatívnymi informáciami, keď si nimi dobrovoľne zapĺňame naše domovy. Hnevá nás, keď vidíme nespravodlivosť a chceme s tým čosi urobiť. Lenže všetko si potom priťahujeme k sebe. Na vytvorenie podobnej nálady, ktorá vibruje na frekvencii tragickej reportáže treba len málo. Zaujať a chytiť. Médiá tu využívajú magnet negativity. Áno doslova. Negativita vždy priťahuje ľudí. „Tam sa dvaja bijú, poď sa pozrieť! Tam horí auto! Kde? Ukáž!“. Skutočne tak potrebujete vedieť, kto koho zmlátil, kde sa stalo to a to a čo sa robí vo svete? Zaujímate sa veľa iným, len sebou nie. Zabúdate, že veci, ktoré skutočne potrebujete Vám prídu z Vesmíru aj samé. Veľa si tiež môžete pritiahnuť vizualizáciou.
Súvis bez logiky
Televízia nás väčšinou oberá o čas, ktorý môžeme stráviť so svojimi blízkymi. Nedáva našej vôli, srdci a mysli priestor na samo štúdium. Chrlí na auru človeka mnoho podnetov, ktoré nestačí spracovávať. To sa odráža na správaní, myslení a prežívaní určitých udalostí. Malé deti sú veľmi vnímavé. Ak ich necháte celý deň hrať počítačové hry, kde je treba každého pozabíjať a až vtedy je človek uznávaný, kam to speje? Dieťa si osvojí túto situáciu a začne si podľa nej tvoriť vlastné hodnoty. – „Dobre. Som dobrý a silný, len ak zabíjam a ubližujem“ - Kľudne si toto môže pomyslieť a rodičia o tom nemusia vedieť. Príde do škôlky, kde sa stretne s podobne zmýšľajúcimi deťmi a celé presvedčenie si len utvrdí. Väčšina rodičov sa dnes málo venuje svojim deťom, pretože by nestíhali ich kariéru. Zámožné matky si dávajú varovať svoje deti nielen na krátky čas, ale aj na celé dni, pričom oni sú na služobnej ceste. Stáva sa, že pestúnka dieťa aj kojí. Vzťah matky a dieťaťa je veľmi potrebný a tak ako sa na ňom pracuje teraz, taká bude i budúcnosť. Budúcnosť si predsa vytvárame v našej prítomnosti. Počujeme správu z rádia a hneď sme rozcítení. Chytí nás. Akosi považujeme za potrebné tomu venovať náš čas, pretože sa bojíme, že by sme už neboli „on line“. Vyhovárame sa, že potrebujeme mať prehľad o tom, čo sa deje vo svete a potrebujeme reagovať na mnoho súvislostí. Stále niečo potrebujeme a naháňame sa za veľa vecami. V aute nám hrá rádio a v ňom reklama, ktorá nám dáva do hlavy jasné signály – „Kúp to, my sme tí najlepší! Ostatní na nás nemajú“ - Vyjdete z auta a vojdeme do obchodu, kde z pusteného rádia hlásia správu o snehovej kalamite. Hneď zabudneme, čo sme chceli kúpiť a všetku našu pozornosť vrhneme na prijatie tejto správy. Vychýli to našu myseľ a pocity. Zmení sa naše vyžarovanie aury a my môžeme opäť nastúpiť do auta s nepríjemnými myšlienkami ako – „No nechcel by som tam teraz byť. To je ale strašné.“ - sadáme do auta a pozeráme na veľký bilboard, kde je dievča v pubertálnom veku zmaľované ako veľkonočná kraslica. Povieme si- „Ach to je ale strašné.“ - alebo sa nám to zapáči a chceme byť ako ona, či on. Muži vidia svalnatého Herkulesa a chcú ním byť. Ženy zase krásne šaty a štíhlu ženu v nich. Môžu mať nadváhu a to ich hneď oberie o myšlienku, že aj oni sú pekné. Zavrhnú seba a celú svoju pozornosť prenesú na vysnívaný ideál. KDE TO SME? KOMU SLÚŽIME? POD AKOU ZÁSTAVOU BOJUJEME? MÁME NEJAKÝ CIEĽ? Prídeme domov a pustíme telku. Len tak, veď treba, aby niečo hralo. Čo budeme potichu? To sa nepatrí! Budem ako krt sedieť v tichu? Zapne sa obrazovka a človek si varí večeru. Zrazu počuje reklamu, ktorá ho natoľko zaujme, že jedlo nechá tak a odbehne k telke. Všimne si, že toto si musí kúpiť, lebo inak umrie. Zavolá svojmu známemu a pochváli sa čo videl. On mu povie, že to je síce dobrý výrobok, ale málo vydrží a je drahý. Samozrejme dotkne sa podstaty nášho človeka a začnú sa spolu dohadovať. Môže, ale aj nemusí to skončiť hádkou. Vyvolá sa nervozita, možno hnev. „Ako niekto môže pochybovať o tejto novinke? Veď je najlepšia! Sú na ňu samé reklamy! Čo to nechápe? Čo by bola v reklame nejaká hlúposť? To je ale idiot“ Takto pekne si ide opäť k večeri, ktorá je nasiaknutá jeho aurou nervozity, hnevu. JEDLO SÍCE PEKNE VONIA, NO JE NEFUNKČNÉ. AKO ČASTO JETE NEFUNKČNÉ JEDLÁ? Priznajte si to. Zjete takúto večeru a všetko do seba dostanete. Negatíva vo vás kolujú, živia Vašu myseľ, srdce, vedomie. Napájajú sa na Vašu auru a vy podľa toho vyžarujete do Vesmíru podobné energie. Priťahujete si len a len negatívne situácie a aj keď občas príde niečo dobré, už to nedokážete rozoznať, pretože ste opäť pod vplyvom nevedomosti. Ufff.
Stačilo!
Viete, čo chcem povedať. Televízia je dobrá, no je zneužívaná. Príliš veľa pri nej sedíme, pretože nám ponúka zábavu a činnosť okamžite. Stlačíte gombík a šup. Už sa môžete smiať, báť, vzrušiť sa, či kochať. Celý svet máte na dosah ruky, že? Je to fajn! To isté platí s internetom, bulvárom, rádiom, počítačovými hrami. Všade sa ponúka hlavne lacná zábava. Hneď a okamžite, pretože ľudia sú nervózni a nechcú na nič čakať. Chcú mať všetko hneď. Prečo sú bulvárne časopisy najpredávanejšie? A čo tak toto. Televíziu zapnete vtedy, keď si potrebujete niečo zistiť, či máte vytipovaný program. Ostatný čas sa venujete sebe, či svojej rodine. V rádiu počúvate stanicu, kde sa málo rozpráva a hrajú tam príjemnú hudbu. Večer si pustíte televízor preto, aby ste si oddýchli a nechce sa Vám venovať knižke, či ísť niekam na prechádzku. Chcete vypnúť. To je v poriadku. Treba sa pozorovať a nedovoliť nikomu ovplyvňovať Váš život. Aj s telkou, rádiom, či internetom sa dá v pohode napredovať na duchovnej ceste. Len si treba vedieť určiť hranice. Pokiaľ sa prekročia, dopadne to zle. Nájsť si vo všetkom to krásne. Neurobiť si z ničoho mamona, či ideál. Aj keď nás to niekedy poriadne zvádza. Ak k sebe obmedzíte vplyv médií, veľa získate. Chce to odvahu! Čo môžete získať?
Seba
Získate predovšetkým viacej seba. Budete mať viacej času na seba a svojich blízkych. Keď ste pred nepotrebným a lacným filmom sedeli aj tri hodiny, teraz ich máte voľné a je na Vás ako na to. Môžete začať niečo čítať, zaujímať sa, či objaviť pre seba novú záľubu. Môžete pozvať vašich priateľov na kus dobrej reči. Posilniť vzťahy a dôveru. Utužíte kontakty. Miesto rýchleho jedla, ktoré treba uvariť, lebo pôjde seriál, sa len pousmejete. Navaríte si v pohode. Pustíte si dobrú hudbu, zapálite sviečky a pripravíte jedlo bez stresu, reklám, správ z telky. Budete mimo informačný prievan. Zistíte, že väčšina vecí, ktoré Vás hnevali, prichádzali z vonku. Stíšite sa. Ide o to nájsť pre seba cestu pri akej sa nájdete. A tá sa dá nájsť hlavne v tichu, ktoré v sebe vytvoríte. Každý deň nám v hlave víri mnoho nespracovaných myšlienok. Podnety z okolia, zložité vzťahy, práca, peniaze. Ak do toho pridáte vplyv médií, tak sa všetko len zhorší. ČO NEMÁME V SEBE TO NÁS NEVZRUŠUJE. Takže ak máte v sebe potrebu lacnej zábavy a za šťastie považujete sledovanie tele novely, bude to pre Vás šťastím. Každý človek je iný. Rozdiel je len, koľko také šťastie vydrží a či sa oň dá oprieť. Keď čo len na polovicu vylúčite lacné programy, oberajúce Vás o čas, získate ho pre seba. Môžete sa tak vnútorne stíšiť a konečne sa venovať podstatným veciam. Sebe. Odíďte z toho života preč. Na chvíľu.
Odíďte preč
Chcete upraviť svoju podstatu a zosilniť svoju auru? Vyčistiť si myšlienky od balastu a mŕtvych nepotrebných vecí? Potom je treba odísť z okolitého sveta. To môžete urobiť aj vylúčením akýchkoľvek médií. Vyskúšajte na týždeň. Potom porovnajte. Zistíte, že sa v prvé dni nudíte. Ak v sebe nemáte hodnotné šťastie, máte potrebu si ho nahrádzať lacnou zábavou. Šťastný človek nepotrebuje tieto návnady. Je šťastný aj keď plače. Uvedomte si, čo chcete a budete si za sebou aj stáť. Ak na Vás príde slabosť, prijmite ju. Odpustite si a povedzte sebe o Vašej sile. Upevníte sa. Predstavte si situáciu. Ste srnka. Pasiete sa pokojne v lese a vychutnávate jedlo. Trávu, Slnko, pohodu. Neprenikajú k vám žiadne informácie o chystanom love na Vás. Len si žujete svoj trs. Pritom si s inými srnami a zvieratami vychádzate dobre. Zrazu však do lesa príde roj pytliakov a húfne Vás začnú hnať z miesta na miesto. Chcú Vás dostať. Vy utekáte, kričíte, chcete sa zachrániť. Spočiatku sa Vám to môže zdať zábavné, pretože ste sa už nudili. Trsy trávy sa prežúvajú tak pomaly. Tak beháte a máte radosť. Nebeháte ale preto, že chcete. VY MUSÍTE BEHAŤ, PRETOŽE KEĎ SA ZASTAVÍTE ZABIJÚ VÁS. Vidíte aké majú dlhé nože a skrivené tváre. Tak utekáte a chcete sa už zastaviť pri studničke, no nemôžete. Radšej budete smädný, ale zostanete žiť. Tak utekáte a zrazu máte toho dosť. Chcete si oddýchnuť a podarilo sa Vám zmiasť pytliakov. Tak sedíte pod stromom, ale neoddychujete. Stále počujete v diaľke výstrely. Aj keď spíte a sníva sa vám o tráve, čo keď prídu a chytia Vás? Tak utekáte aj keď nie ste oddýchnutý. Pýtam sa. Má to zmysel? Kde máte čas na svoje pokojné žuvanie trávy a pasenie sa? Kedy si môžete vyčistiť, či olízať zranené kopýtko, keď na to nemáte čas?
Človek - Lovná zver!
Bulvár. „Ten a ten má toľko miliónov a ja nemám nič. Zlodej jeden, určite ich nakradol! Fiflena namaľovaná. To by som vedela aj ja sedieť za tým pultom a hlásiť správy. Koľko zarába? Čoooo??? Toľko? Sviňa. Ja musím robiť za pásom ako otrok a ona sa len s niekým vyspí a má zarobené na celý život!“ Smutné. Takto to žiaľ funguje. Či už je to bulvár, telka, rádio. Ľudská závisť je nevedomosť. Ale predsa aj vy sa môžete pokúsiť ako žena zbaliť chlapíka a vyspať sa s ním. Aj vy sa môžete pokúsiť hrať futbal a za jeden zápas zarobiť pol milióna. Môžete! Tak choďte a skúšajte, ale nesúďte. VÁŠ ŽIVOT AKÝ ŽIJETE STE SI SAMI VYBRALI. NEMÁTE PRÁVO ODSUDZOVAŤ A POSUDZOVAŤ. VYPNITE TELKU A ZAPNITE SEBA. TO, ŽE VEDOME HOVORÍTE TAKÉTO SLOVÁ O INÝCH SVEDČÍ, ŽE VÁŠ ŽIVOT NIE JE V PORIADKU. KEBY STE BOLI ŠŤASTNÝ A SPOKOJNÝ TAK DOPRAJETE AJ DRUHÝM BEZ TOHO ABY STE O TOM HOVORILI. MIERA NÁŠHO ŠŤASTIA ZÁLEŽÍ LEN OD NÁS SAMOTNÝCH. Preto ak patríte k ľudom, ktorí si krátia dlhý čas a zabíjajú „nudu“ prepínaním programov, či klebetami, zamyslite sa. Je to potrebné? Ako sa cítim pri tom všetkom? AKO VYZERÁ MÔJ ŽIVOT TERAZ A AKÝ BY MOHOL BYŤ, KEBY UROBÍM SO SEBOU TO A TAMTO? Skúste sa viacej zhovárať a vchádzať do seba. Moderný človek preto nedokáže meditovať a vnútorne sa stíšiť, pretože je plný. Plný hlúpostí. Plný prázdnoty. Naplňte sa sebou a nie osudmi iných, ľútosťou nad nimi a rozoberaním ich života. Privádzate si do seba cudzie a zbytočné informácie. Stíšte sa. Sadnite si na sedačku a vypnite. Keď sa chcete zaplniť, treba sa najprv vyprázdniť. A to urobíte najlepšie zamedzením zdroja. Zdroj je vonkajšie prostredie. Menej sa zaoberajte svojim susedmi, ľuďmi okolo. Viacej sebou. Každý si žije aj tak život hlavne pre seba. Až potom môže pre iných. Naopak to nejde. Zavrite sa do seba a vypátrajte čo vlastne chcete. Do svojho srdca a duše. Ak si myslíte, že to, čo chcete Vám dá televízia, či reklama, bravo! Zapnite si ju a hltajte. Budete však podľa toho i vyzerať. Z každého rožku trošku. Nebudete ani mužom, ani ženou, ani biely, či čierny. SKÚSIŤ SA USTÁLIŤ VO SVOJOM PRESVEDČENÍ A ODPOVEDE HĽADAŤ V SEBE SAMOM. LEN TAK K VÁM MÔŽU PRICHÁDZAŤ JEMNÉ INFORMÁCIE A ZNAMENIA OD VAŠICH DUCHOVNÝCH MAJSTROV, ČI PRÍRODNÝCH BYTOSTÍ. Hovorím. Majte telku. Je to dobrá vec. Ešte lepšia je internet. Len všetko má svoje hranice a buďte pánom nad svojimi vecami. Nebuďte srnkou, na akú poľujú pytliaci. Na Vás rovnako poľujú médiá. Reklama, bulvár, len aby z Vás vytiahli peniaze za veci, ktoré ani nepotrebujete. V telke si môžete pozrieť aj dobrý dokument, či zaujímavý film. V rádiu pekný rozhovor. V novinách krásnu reportáž. Všetko je tu pre nás. Len si určite hranice, čo je pre Vás dobré a čo už menej. Myslite na srnku. Určíte by teraz rada žula trávu miesto úteku pred pytliakmi. Kto je srnka? Kto je pytliak? Veľa ticha priatelia. Nech je Ticho vo Vás. Pokojnú hladinu Vášho jazera si udržujete sami. Naučte sa ovládať vašu možnosť slobodnej voľby.
Peťo Gašparík - www.petogasparik.estranky.sk