V súčasnosti nám rastie na záhrade viac ako 200 druhov jedlých/úžitkových, liečivých, aromatických a okrasných rastlín a drevín a žije ťažko spočítateľné množstvo druhov hmyzu, obojživelníkov, plazov, cicavcov a vtákov.
Pri postupnej premene našej záhrady sme sa inšpirovali najmä princípmi Permakultúry. Nech vám nasledujúce riadky prinesú aspoň časť radosti, ktorú máme my, keď sedíme za stolom a jeme prvú jarnú polievku alebo len tak sedíme v podvečer a tešíme sa z toho, čo nám záhrada dáva. Sme za to vďační.
Silvia, Štefan, Samuel a Daniel Szabovci, Malá Vieska
ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI PERMAKULTÚRNEHO DIZAJNU
1. Funkčná rôznorodosť
Tento princíp hovorí o tom, že každý prvok v navrhovanom systéme by mal mať niekoľko funkcií. Pokiaľ vytvoríte napríklad malú vodnú plochu, táto vám zlepší mikroklímu, zachytáva prach, poskytuje priestor pre vlhkomilné a vodné rastliny a živočíšstvo, slúži ako napájadlo pre vtáctvo a drobnú zver, zvyšuje estetickú kvalitu prostredia a má ešte mnoho ďalších funkcií.
2. Využívanie miestnych zdrojov
V prírode sú všetky živiny a prvky neustále recyklované, najmä na miestnej úrovni. Má to svoju logiku: miestne suroviny sú najdostupnejšie, najvhodnejšie pre miestne podmienky, pre ich získanie a využitie treba vynaložiť najmenšiu energiu.
3. Úplná recyklácia živín a energie
Jedným zo základných ekologických princípov je, že: „Ekosystém, ktorý sa nedokáže vysporiadať so svojim odpadom, je nahradený iným ekosystémom“. V prírode sú preto všetky živiny a látky v neustálom kolobehu, energia sa transformuje a využíva počas maximálne možného obdobia (napríklad slnečná energia sa „konzervuje“ počas života stromu v jeho dreve). Pokiaľ vytvárame odpad, musíme hľadať spôsoby, ako ich uviesť opäť do systému.
4. Prírodná evolúcia (sukcesia)
Prírodná evolúcia vždy smeruje k vytváraniu stále sa zdokonaľujúcich organizmov a systémov. Proces vždy spustia tzv. pionierske rastliny a mikroorganizmy, ktoré sú schopné pripraviť cestu zložitejším organizmov, napr. stromom.
5. Využívanie priestoru (stohovanie)
Využíva sa priestor pod aj nad zemou. Hneď ako príroda zabezpečí pokrytie obnaženej plochy, začne „stohovať“ – to znamená rozširuje ďalšie rastliny do výšky aj do hĺbky.
6. Prírodné vzory a okrajové efekty
Najproduktívnejšími systémami sú okraje – hranice medzi ekosystémami (najviac húb, malín a iných plodín nájdete na okraji lesa). Príroda prakticky nepozná priame čiary a „dokonalé“ geometrické tvary ako sú štvorec, trojuholník. Príroda sa snaží vytvára také vzory, aby mohlo vzniknúť čo najväčšie množstvo (dĺžka) okrajov (hraníc medzi ekosystémami), pomocou ktorých dokáže vtesnať do priestoru čo najvyššiu produktivitu.
7. Energetická efektívnosť a synergia
Pri vzájomnej spolupráci vždy vzniká nová kvalita. To platí aj o „spolupráci“, spolupôsobení a ovplyvňovaní organizmov, ktoré spoločne vytvárajú odolný, vzájomne sa podporujúci organizmus (napríklad les). Preto sú pestré systémy odolnejšie, než druhovo chudobné systémy. Pole je nestabilné, ľahko zničiteľné, kvôli chýbajúcej synergii. Okrem toho prírodné systémy fungujú maximálne efektívne, s maximálnymi výsledkami pri minimálnej spotrebe energie.
8. Dynamická rovnováha
Prírodné sily prostredníctvom systému spätných väzieb neustále jemne vyrovnávajú vnútornú rovnováhu ekosystémov (tzv. homeostáza) . Pokiaľ sa napr. premnoží nejaký škodca (v súčasnosti napr. myši), zdravý ekosystém reaguje tak, že predátori škodcu (v tomto prípade sovy a líšky) vrhnú viac mláďat a postupne nastolia rovnováhu. Príroda má svoju vlastnú dynamiku, ktorá má smer aj zmysel, ktorým je znižovanie tzv. entropie (znižovanie neusporiadanosti hmoty) a udržiavanie života ako celku.
9. Mikroklímy, niky, spoločenstvá a živá pôda
Pestré podmienky a prostredia (mikroklímy, niky, pôda) podmieňujú vznik pestrých, rôznorodých a kompletných systémov – spoločenstiev. Živú pôda znamená to, že do nej pridávame iba organický materiál, minimálne narúšame jej štruktúru (nerýľujeme, iba kypríme a burinu trháme ručne). Po pôde nikdy nešliapeme, pohybujeme sa iba po spevnených chodníčkoch.
10. Vzájomná prepojenosť základných vlastností
Poslednou vlastnosťou dobre navrhnutého pozemku je to, že všetky uvedené charakteristiky sú vzájomne prepojené a pri vytváraní dizajnu sú aplikované vo vzájomných súvislostiach, tak ako je tomu aj v prírode. Pozemky, kde sú aplikované uvedené princípy, podporujú tvorivé ľudské myslenie, estetické cítenie a hlavne: využívajú vlastnosti a zákony prírody v praxi. A to je hlavný dôvod, prečo je Permakultúrny prístup veľmi vhodný pre tvorbu ekoplôch.
ZÁSADY TVORBY BIOZÁHRADY
Nie je dôležité, aký veľký pozemok máte k dispozícii. Aj na malej ploche môžete vytvoriť stabilnú, peknú, pestrú, zaujímavú a úrodnú ekoplochu.
Trvalé porasty
Snažte sa vysádzať spoločenstvá trvaliek alebo „samosejok“, ktoré vám zabezpečia, že plocha bude fungovať a žiť svojim vlastným životom, bez vašich výraznejších zásahov. Možno ste už niekedy pozorovali napríklad slnečný vápencový svah. Materina dúška, tymián, pamajorán, myší chvost a ďalšie druhy žijú v harmónii, spolu so živočíchmi, bez toho, aby sa o nich niekto staral. Takéto spoločenstvo si môžete vytvoriť aj na školskom pozemku, stačí k tomu pár metrov štvorcových. Vhodnou kombináciou trvaliek a prikrytím pôdy mulčom (nástielkou) napríklad z posekanej trávy môžete na ekoploche dosiahnuť to, že potrebná „údržba“ pozemku bude minimálna. Práve kvôli obmedzenej ploche je jedným z najvhodnejších spôsobov dizajnu využitie tzv. bylinnej špirály, ktorej postup výstavby je popísaný v ďalšej časti textu. Bylinná špirála je založená na využití jedného zo základných prírodných vzorov: špirály. Špirála je vyjadrením stúpajúcej alebo klesajúcej energie, môže to byť však aj model krajiny so všetkými jej zložkami – od údolia s vodnou plochou cez podhorské oblasti až po vrchol kopca. Obsahuje slnečné aj zatienené, suché aj vlhké časti. Špirála teda vytvára rôzne mikroklímy, prípadne aj niky pre rôzne druhy rastlín s rôznymi nárokmi na vlhko a svetlo. Na malej ploche tak môžete pestovať a pozorovať tieňomilné, svetlomilné, suchomilné, vlhkomilné aj vodné rastliny.
Kombinácia prostredí
Vďaka kombinácii vodnej plochy a suchej plochy môžete pozorovať ich vzájomný vplyv, prechody medzi systémami a rozdiely medzi nimi. Je to dôležité aj kvôli tomu, že hraničné oblasti (oblasti styku suchej plochy a vodnej plochy) sú najpestrejšími a najprodukčnejšími ekosystémami.
Vodné plochy
V ekologicky stabilnom území by vodné plochy mali tvoriť aspoň 10% z celkovej plochy. Malé vodné plochy majú množstvo funkcií:
- zlepšujú mikroklímu,
- vytvárajú prostredie pre vodné rastliny a živočíchy,
- lákajú žaby, ktoré sú prirodzenými predátormi škodcov (slimákov a hmyzu),
- zachytávajú prach,
- slúžia ako napájadlo pre spevavé vtáctvo,
- fungujú ako akumulátor tepla,
- skrášľujú prostredie.
Aleopatia
Na malej ploche môžete vysadiť spolu rastliny, ktoré sa vzájomne podporujú v raste a ochraňujú pred škodcami. Väčšina aromatických bylín napríklad odpudzuje škodcov.
Biotopy
Jazierko a citlivo spravovaná „suchá“ ekoplocha (čo sú vlastne rôzne biotopy) sa za krátky čas stávajú domovom rôznych živočíchov (vážky, žaby, motýle, jašterice atď.), ktoré majú v tomto ekosystéme svoj význam a miesto.
Užitočné rastliny
Väčšina rastlinných druhov, ktoré sú pestované na ekoploche vám môže dávať mnohoraký úžitok: môžete ich zjesť (čerstvá bazalka pravá, žerucha siata alebo vňaťový petržlen záhradný sú výborné), použiť ako liek (šalvia lekárska, materina dúška), ako korenie (pamajorán obyčajuný, dúška tymiánová, saturejka záhradná), okrasné rastliny (napríklad skalničky), alebo ako aromatické rastliny (levanduľa úzkolistá, marolist väčší).
Estetika
Všetko, čo človek robí, by malo byť nielen funkčné, ale aj pekné a malo by to v sebe niesť určitý vyšší princíp, hodnotu, ktorá nás presahuje. Pozorovanie pekných vecí nás robí lepšími. Ekoplocha žiakom umožní pozorovať nielen detaily rastlín a živočíchov, ale aj ich vzájomnú harmóniu. Môžu tu pozorovať prírodné vzory, kombinácie tvarov a farieb. Preto je ideálne, pokiaľ pri ekoploche (najlepšie pri jazierku) umiestnite aj nízku lavičku, kde je možné sedieť a pozorovať.
Recyklácia
Pri stavbe ekoplochy sa snažte využiť najrôznejšie druhotné suroviny: stavebnú sutinu na navŕšenie základu špirály, starú pneumatiku a fóliu na jazierko. Ideálne je mať v blízkosti ekoplochy malé kompostovisko, ktoré nám odpad z kuchyne, papiere, lístie a podobný bioodpad premení na kompost, zlepšujúci úrodnosť pôdy. Pre skrášlenie ekoplochy je použiteľný akýkoľvek prírodný materiál: starý peň, samorast, skaly. Drvená kôra alebo posekaná tráva poslúži na nastielanie (mulčovanie) pozemku ako ochrana pred zaburinením a vysušením.
Žiadna chémia
Je samozrejmé, že pri výstavbe a údržbe ekoplôch nepoužívate žiadne jedy a chemikálie. Umelé hnojivá a rôzne chemické prípravky „pre záhradkárov“ by vám vykynožili väčšinu živočíchov na ekoploche a jej okolí a zvyšky chemikálií by sa dostali do vášho tela (pri používaní bylín a pod.). A to asi nikto z vás nechce!
Úkryty
Ekoplocha, to nie sú iba rastliny, ale aj živočíchy. Aby ste pre nich pripravili čo najvhodnejšie podmienky, môžete využiť niektoré z nasledujúcich možností:
Umiestnime pri ekoploche (alebo priamo na nej) skalku, na ktorej sa môžu vyhrievať jašterice.
Niekde v okolí umiestnime kôpku raždia, ktoré poslúži ako úkryt ježkovi a jaštericiam.
Kus práchnivého dreva priláka hmyz (lumčíky, divé včely).
Jazierko priláka obojživelníky, vodné slimáky, hmyz a vtáctvo.
Trubičky menšieho priemeru (1 cm) zapichnuté do zeme môžu osídliť čmeliaky.
Nablízku môžeme ešte zavesiť na stromy pár vtáčích búdok, najmä pre sýkorky, brhlíky a ďatle.
Prírodné vzory
Prírodné vzory sú „pra-jazykom“ prírody, ktorý sa opakuje na všetkých úrovniach živej aj neživej prírody. Sú zhmotnením toku energie v systémoch.
Medzi základné prírodné vzory patria:
vlnovka: napríklad zvlnené hory, vlny na vode, riečny meander apod.
dendritické (stromové) vzory: napríklad koruna a koreňový systém stromov, riečna sieť, krvný obeh, nervový systém, dendridy v horninách, apod.
špirála: napríklad slimačia ulita, galaxie, vodný a vzdušný vír. Prekrývajúce sa špirály obsahujú napríklad šišky, ananás a pod.
bumerangový vzor: napríklad piesočná duna, snehové záveje apod.
tryskáčový vzor: napríklad rez hubou, gejzír apod.
turbulentný vzor: napríklad voda prúdiaca v bystrine, prúdiaci vzduch apod.
ľadvinový vzor: napríklad tvar jazera alebo lesa v pôdoryse, „volské oko“, fľak na košeli apod.
hviezdica: napríklad morská hviezda, kvet, snehová vločka apod.
jadrové vzory: napríklad tvary kôstok, jadier plodov v reze apod.
terčový vzor: napríklad prierez kmeňa stromu apod.
ZDROJ: www.sosna.sk