To akí sme si určujeme prevažne sami. V živote sa máme stretnúť s ľuďmi, ktorí nám ukážu smer. No je v tom háčik. Tých ľudí možno stretnúť až keď sme na to pripravení. Stretli by ste človeka, ktorý by Vám povedal čosi priečiace sa Vášmu presvedčeniu. Môžete, ale i nemusíte to pochopiť. Tu nezáleží, či ste na stretnutie vnútorne pripravení. Pretože vždy ste. Ste pripravení na čokoľvek, čo Vás stretne. Pretože ste si to vybrali. Znamená to, že ak dostanete hocakú chorobu, vždy máte dosť síl práve v tom čase danú situáciu riešiť. Ste napojení na chorobu a takisto na cestu jej liečenia. Malé deti vidia duchovné entity, bytosti, pretože sú čisté. Nie sú zakalené konzumom. Dospelí vidí inak než malé dieťa. Starý človek je dospelý a dieťa v jednom. Ten už vidí a cíti takmer všetko. Preto boli v prírodných národoch od Indiánov, Keltov až po Slovanov ctení starešinovia. Veľa si vyberáme. To jest naše meno, krajinu narodenia, rodičov i ľudí, ktorých máme stretnúť. Pretože každý má pre nás čosi pripravené a aj my pre neho. Vždy stretneme, koho stretnúť máme.
Príbuznosť duší
To akí sme, je výsledkom našich minulých životov. Náš budúci život si tvoríme prítomným okamihom a našimi myšlienkami, skutkami. Veľa máme skryté v našom mene, hlavne v priezvisku. Napríklad písmená Y, P, G hovoria o karmickom zaťažení. Tieto písmená v numerológii spadajú pod číslo 7. To je karmické a napríklad aj súčet čísel vytvárajúcich sedmičku je na tom rovnako. Napríklad 34. to je tiež 7. Ak je rodina karmicky zaťažená a prevláda tam problém vo vzťahoch z minulých inkarnácií a pokolení, často sa do tohto priestor vtelí staršia duša. Môže to byť príbuzná duší v rodine, no táto si prešla silnejším očistcom a viac sa na ňu nabalilo situácií. Viac si uvedomuje. Duše si počas inkarnácií často menia úlohy. V jednom živote je otec a v druhom syn. Alebo matka, dcéra. Príbuzné duše sa inkarnujú do rovnakej krajiny a zväčša sú blízko od seba. Napríklad dvadsať duší žije často spolu vedľa seba aj viacero životov a ich úlohy sa menia. Každá si rieši svoje vlastné situácie s ovplyvňovaniami iných duší. Podľa toho, čo duši chýba a čo si vedome sama zvolí, po smrti tela si odíde vyskúšať napríklad východné náuky do Indie, či materializmus v Amerike, alebo africkú biedu. Často o tom rozhoduje Vládca karmy. Duša potom zbiera skúsenosti, ktoré sa na ňu nabaľujú a zostávajú v nej aj po smrti tela. Potom takto obohatená o zážitky sa môže / ale aj nemusí/ opäť vteliť medzi príbuzné duše. Čím viac si duša skúsi a čím viac si uvedomuje, tým viac skúseností u nej narastá a stáva sa zrelšou. Takéto duše sú staré a viac skúsenejšie, vyzretejšie. Keď sa táto inkarnuje do karmicky zaťaženej rodiny, má za úlohu danú situáciu vyčistiť. Aj za cenu otočením hodnôt v rodine a vlastného spôsobu života. Tomuto človeku sa najprv nebude veriť a môže sa javiť ako iný. Táto inakosť je skúšaná samotou, nepochopením sveta. V detstve boli takéto deti centrom posmechu a šikany. Táto osobnosť má neskôr poukázať na skryté problémy v rodine a otočiť všetko inak. Stretne ľudí, ktorí mu v tom pomôžu i za cenu porušenia rodinných vzťahov. Všetko je vopred dohodnuté ešte pred narodením.
Princíp trestu
Čím je človek viacej uvedomelejší a viac si všíma svet vôkol seba, tým viacej je vystavený aj trestom za nedodržanie princípu. Máte to ako v škole, pretože život je školou. Ak učiteľ učí o úcte ku starším a pritom svojich rodičov sám odstránil do domova dôchodcov, či pohŕda staršou generáciou, jeho učenie je falošné. Sám nerobí to, čo učí. Učí to len žiakov okolo a on robí iné. Ak žiak koná rovnako, teda nectí si starších, stihne ho menší trest, pretože žiak nie je učiteľom. Bez učiteľa by nevedel nič o prejave úcty ku starším. Zato učiteľ vedome porušuje učebné a morálne osnovy. Preto tresty zasahujú viacej vedomejších ľudí ako menej vedomých. Rozdiel medzi vedomým a nevedomým človekom? Keď prší vedomý ďakuje za dážď, ďakuje za vlhko, ktoré dostala Matka Zem a za mokrý, očistný vzduch. Cíti kvapky ako zvony. Nevedomý človek hundre a sťažuje sa, že prší. Nevidí v daždi iný zmysel ako jeho zmoknutie. Ako sa prejavuje trest? Nejaký človek stále ohovára. Je už tak zaplnený klamlivými energiami, že tie si ho pritiahnu a urobia s ním čo chcú. Takýto človek síce nie je pánom jeho bytia, ale ide cestou akoby v predklone. Bolia ho síce kríže z tej chôdze, ale zvykol si. Zvykol si už tak veľmi, že ho ani nenapadne možnosť existencie takej chodby, v ktorej by sa nemusel krčiť. Nevie, že okolo sú iné, vyššie chodby. Tak si ide prikrčený aj celý život a sťažuje sa. Ide si viac- menej plynule, no prikrčený. Ak sa rozhodnete vziať opraty vlastného života do vašich rúk, zistíte, že ste boli tak často skrčení, až sa Vám telo odmieta vystrieť. Ono by sa aj chcelo, no nie je kam. Ste v nízkej chodbe. Tak na sebe pracujete a zrazu je možnosť vystrieť sa viac. No telo je stuhnuté. Treba získať pružnosť. Opäť na tom pracujete. Tešíte sa z vyrovnanej chôdze, no zrazu sa spojíte s vašimi starými vecami, ktoré sa dožadujú, aby ste boli prikrčení. Oddáte sa im a bum! Spadnete a možno si zlomíte nohu. Povedal som slovko možno, pretože úrazu vždy predchádzajú varovania. Ak sa zíde z cesty, prichádzajú signály ako narazená hlava, malé ťuknutie s autom, spadnutie na chodníku, strach, zhoršená imunita. Ak sa ani tieto signály nerešpektujú, Vesmír zasiahne tvrdšie. Choroba, ťažšia autonehoda, okradnutie, vykĺbený prst, či zlomená ruka. Paradoxne až vtedy si človek uvedomí, že sa niečo deje. Veľmi zriedka sa však dopátra ku príčine. Mladé duše po príčine nepátrajú. Všetko dávajú do rúk lekárom a Bohu. Stará duša pátra vždy a vie, že život závisí len na nej. Prečo ste si zlomili nohu? Pretože ste síce vzali opraty do vlastných rúk, no dobre ste vedeli, že ak privolíte starému, čo Vás chcelo vidieť skrčených, bude to bolieť. Aj keď ste to sami nechceli, Vaša stará časť áno. Vedeli ste, že možno spadnúť a o možnom treste za to. Napriek tomu ste to urobili. Trest prišiel. Menej vedomejší človek žije v treste celý život a ani si to neuvedomuje. Vy zažijete tento trest naraz a o to väčší. Hlásali ste ako sa trestu vyhnúť a sami ste Vaše učenie porušili. Trest máte teda väčší. Je väčší o Vaše uvedomenie, ktoré ste zneužili proti Vám. A keď teda proti Vám, tak i proti celému svetu. Všetko so všetkým súvisí.
Stará duša
Čím je duša staršia, tým viac si uvedomujeme nás samých a častú ťažkosť i ľahkosť bytia. Stará duša sa veľa krát inkarnovala a zažila veľa životov ako muž, žena. Má viac vyskúšaných pocitov na sebe a lepšie vie preniknúť do jadra vecí. Títo ľudia sú ako som spomínal v detstve často nepochopení, stoja v centre nezáujmu, pretože sú radšej sami. Deti cítia rozdiel a začnú jedinca šikanovať. Paradoxne to robia tie deti, ktorých duše sú o dosť mladšie. Cítia zvláštnu čistotu a tajomne odlišnú hĺbku šikanovaného. Takto ubližovanému dieťaťu sa vracia i jeho karma. Dnes sú to často indigové, kryštálové deti, alebo deti z Waldorfskej školy. Tieto deti sú často hyperaktívne, veľmi cieľavedomé, tvrdohlavé, so záujmom o všetko. Hlavne prírodu, vedy, estetiku. Bežný človek si takéto veci neuvedomuje a nerozlišuje. Bolesti hlavy dáva za vplyv počasia, zlomenú nohu šmykľavému zimnému chodníku. Oddáva život náhodám, hazarduje so svojím zdravím, nevšíma si tak okolie, prírodu, seba samého. Je chorý, no na druhý deň opäť do seba pchá bagety s kolou. Ak ho niečo zabolí, dá si tabletku. O to viacej púšťa k sebe iné autority ako filmové a bulvárne hviezdy, umeliny, jedy. Veci sú pre neho dielom náhody. Vedomejší človek si všetko zdôvodňuje, vie o vyšších silách na Zemi, vo Vesmíre i prírode. Vie o svojom poslaní a často rieši veľa vecí naraz. Pátra po príčinách. Môže si dokonca zvoliť rýchlejšie riešenie situácií v jeho živote. Jednoducho o to požiada. Deje v jeho bytí sa začnú zrýchľovať a čistiť. Odrazu zistí, že jeho priateľ už nie je tým, čím bol a vzťahy sa naštrbia. Začne poznávať iných ľudí a mať zvláštne sny. Môže cítiť viacej prírodu okolo seba, viac svojich sprievodcov a situáciu v ktorej sa nachádza. Každý pochádzame z rozličných svetov a rodov. Našimi domovmi sú vzdialené svetelné galaxie, hviezdy a planéty. Planéta Zem je pre každého Matkou. Tu sa rodíme. Ale nezomierame. Odchádzame, meníme sa a rodíme sa zas. Nie každý sa narodí opäť na Zem. Človek, ktorý si tu nesplnil svoje poslanie, alebo si viacej zaťažil karmu, sa narodí na Zem opäť. Narodiť sa sem môže aj z iných príčin, napríklad pomoc blízkemu, pomoc prírode. Takto sa sem rodia prírodné duše. Ktoré by bez tela nemohli veľa vykonať. Takto môžu prírode lepšie pomôcť ako keď sú bez tela. Ak by sme sa pýtali prečo sme takí akí sme, odpoveď je zložitá. Zaradil by som sem na prvé miesto- veľkosť uvedomenia si vlastného bytia, minulé životy, kde a v akej intenzite boli prežité. Schopnosť sa učiť, precítiť pokoru., vďaku, súcit. Vek duše. Táto náuka je tak obrovská, že v tomto článku stále podávam len veľmi zostrihaný a všeobecný obraz.
Život je škola
Duša uvedomele vyvinutého, duchovne premýšľajúceho človeka môže mať aj 6000 rokov. Duša ako forma energie sa podobá na väčšiu spermiu s veľkou hlavou a dlhým chvostíkom. Len JE. V tom je podobná Bohu. To akí sme a ako vyzeráme, pôsobíme, chodíme, je súčasť a obraz, výsledok našich minulých životov. Ak duša človeka, ktorý aj päť životov za sebou fajčil a pil, sa rozhodne zbaviť tohto návyku, človek to často cíti ako rozdelenie ciest. Má v sebe starý program na fajčenie, no cíti ako je ťahaný inam. Viac preciťuje situácie, ktoré sa mu otvoria, pokiaľ s fajčením prestane. Podniká kúry, liečenia, poprípade sa snaží odnaučiť sám. Tu si uvedomí, že nie fajčenie má odstrániť, ale príčinu. Tu je rozdiel medzi starou a mladou dušou. Mladá duša siaha po tabletkách, žuvačkách proti fajčeniu a stará hľadá príčinu v minulom živote a vlastnom organizme, poňatí sveta. Teda podnet spúšťajúci fajčenie. Podľa uvedomenia a múdrosti duše tento človek začína hľadať. Múdrosť duše, ešte neznamená rovnakú múdrosť človeka! Od okamihu, keď vykročí na odlišnú cestu než je cesta konzumu a masy, otvárajú sa mu dvere. Dvere by sa neotvorili, keby hľadať nezačne. Teda Vesmír nám dá do vienka na prvom mieste slobodnú voľbu. Potom silu a múdrosť našej duše a prostredie, ktoré sme si na výuku zvolili. Pretože život je aj výuka. Ak by daný jedinec zostával vo fajčení aj naďalej a neuvedomoval si, že zlozvyk s niečím súvisí a bral situáciu bez rozmyslu - dvere sú zatvorené. Zato sa mu otvárajú iné dvere. Stretne človeka, ktorý mu ponúkne drogy. Aj to sú dvere a záleží od neho či vykročí. Tak sa nám život kľukatí a kľukatí. Strácame sa vo vlastnom labyrinte konania. Preto je tak veľmi potrebné uvedomiť si hodnotu a príčinu našich životov. A bádať. Sústavne viac-menej hĺbať, vŕtať sa. Chvíľu postáť a vychutnávať si plody našej práce. No potom zase. Napríklad sme plní hnevu. Zloby. Veľa z nás to pripisuje stresu, deťom, rodičom, partnerovi, počasiu, práci. Aj tam sú isté pravdy, no tá najväčšia je v nás. Spýtajte sa, čo Vám daná situácia môže ponúknuť. Aké dvere Vám môže otvoriť hnev? Je potreba si danú situáciu uvedomiť a spýtať sa.
-Čo mi táto situácia má povedať?
-Čo som vykonal v posledných dňoch čím som sa vychýlil zo smeru?
-Čomu, komu som neodpustil?
-Skutočne som schopný a verím si?
-Som spokojný so samým sebou a situáciami okolo mňa?
-Ako mám rád svoju pečeň a žlčník? Mám vôbec žlčník?
Paradoxne ľudia riešiaci si v minulých životoch veľa hnevu v sebe už žlčník nemajú. Tak silná preexponovaná energia rozhodla o odstránení tohto orgánu. Môžete sa pýtať, či to je dobré. Odpovedám Vám - Nie. Každý orgán tu má svoje miesto a tým, že oň prídeme, prichádzame o časť seba a cesty, ktorú nám daný orgán mal otvoriť. Účinky našej karmy zasahujú nás samotných alebo celú generáciu. Často to býva, že sa do karmicky zaťaženej rodiny vtelí duša, ktorá si vedome zvolila vyliečiť karmu predkov. Obvykle je k tomu i náležite vybavená.. Buď pochádza z prírodnej ríše, teda je inkarnovaná prírodná bytosť, alebo z ríše zasvätených. V minulosti často šaman, mág, bylinkárka, liečiteľ. Často to však býva duša, ktorá prešla viacerými svetmi a teda má ľudovo povedané prežitého z každého rožku trošku. Tieto duše sa už v minulých životoch často stretávali s duchovnými príčinami chorôb a často veľa pomohli i uškodili. Vôbec nevadí kto koľko uškodil. Podstatné tu je uvedomenie a schopnosť hľadať príčinu najprv v sebe. Sama duša a človek takúto karmu vyliečiť nedokáže. Preto jej prichádzajú na pomoc iné entity a ľudia.
Múdrosť duše
Duša vie a pozná, kde je problém. Je z minulých životov dobre poučená. No zasahuje a aj presahuje ju i naše ego, teda nižšie Ja. Duša je naším vyšším Ja. Možno sa pýtate, ako je možné, že duša všetko vie a človek sa potom často tak trápi? To mu nemôže dať duša vedieť, aby mu pomohla? Duša je naša najvnútornejšia podstata. Otvorí sa a komunikuje s nami stále, ale hlavne vtedy, keď sa s ňou pracuje. Takže duša k nám stále hovorí, no my jej hlas prehliadame. Počujeme ho až po stíšení sa, vyčistení a odpútaní od vonkajších balastných systémov. Aj tu patrí medzi najzákladnejšie hodnoty práve Uvedomenie a Láska. Uvedomenie v tom zmysle, že vieme a cítime dušu v sebe. A láska v pocite, miluj seba ako Boha. Teda ak milujeme seba, potom milujeme i Boha, pretože každý človek má v sebe niečo božské. Ako je duša, majúca otvoriť karmickú ranu vybavená? Predovšetkým jej vekom. Takáto duša má starý, hlboký a pomalý hlas. Skutočne, duše majú hlas. Čím je staršia, má hrubší tón. V detstve tento človek žije v odlúčení a radšej volí samotu pred spoločnosťou. Tieto duše sú často poznamenané aj sami karmicky. Teda aj oni si priniesli so sebou ich osobnú karmu. Majú ale veľkú silu, pretože duša bez sily nemôže otvoriť karmickú ranu. V minulých životoch boli často vodcami, hádačkami, bylinkárkami, mágmi, sudcami. Hneď po narodení človeka sú mu pridelení anjeli. Každý človek ich má, no nie každý rovnako. Niekto jedného, iný stovky. Záleží od poslania. V priemere ich ale máme tak veľa, koľko je potrebné. Navyše sa naši ochrancovia a duchovní majstri pri nás striedajú. Pri starých dušiach často stoja i bytosti vlastné z jej ríše. Teda ak pochádza z prírodnej ríše, sú to prírodné bytosti-strážcovia. Tí liečia a pomáhajú s uvedomovaním situácie. Ak je človek napojený na mimozemské svety, má voľný vstup do jeho kozmickej lode a zaujíma sa o Vesmír, astronómiu, nočnú oblohu. Cíti volanie domova. Ďalšia výbava je v jeho dátume narodenia. A v znamení zverokruhu. To hovorí o mnohom. Potom je to jeho meno a priezvisko. Odtiaľ sa dá vyčítať karma človeka a jeho cesta. Potom je to výzor a povaha. Záľuby. To ako trávi voľný čas. Uvedomelejšia duša si nikdy nezvolí cestu konzumu a lacnej zábavy. Prečo? Pretože vie, že na to sem neprišla a že tým len stráca čas. Je rozdiel zábava a zábava. Niekto má zábavu sedieť v krčme pol dňa a opiť sa. Iný sa učí cudzí jazyk, alebo si vyjde na koncert. Druhý zase do lesa, dovolenku či na nákup. Záleží, čo nám zábava prináša a čím nás obohatí. Samozrejme každý sme iní a máme právo tráviť čas ako len chceme. No tie rozdiely vo vnímaní tu sú. Ak jedinec, ktorý si zvolil rozviazať karmický uzol pôjde správnou cestou, otvárajú sa mu dvere. Stretne ľudí, ktorí mu pomôžu. Počúva a vidí. Cíti a je si vedomý. Vedomý zázraku a sile života. Viac si všíma. Poznáva a vyhodnocuje. Tento človek si uvedomuje nasledovné a aj iné súvislosti. Uvádzam pár znakov starej duše. Tieto znaky sú všeobecné, no platné pre každého, kto ich dokáže pochopiť a precítiť. Preto tieto podobnosti sú a budú vždy len sporadické a orientačné, nakoľko táto téma je obrovská.
Pár znakov starej duše
- Uvedomenie si ceny vlastného života a života iných. Mám tu poslanie.
- Som, kto som. Viem, prečo som kto som. Viem, prečo som tu.
- Pochopenie a pracovanie s vetou – Je ako je.
- Záujem o duchovné, historické, prírodné zákonitosti.
- Ctenie si Prírody a Matky Zeme.
- Význam a hlbšie precítenie Lásky, Sily, Svetla, Pokory a Vďaky.
- Vnímanie aj temných častí celku. Aj príliš pozitívneho myslenia škodí.
- Všetko na svete žije a má dušu. Kameň, hora, kvet, mucha.
- Ctenie a vnímanie prírodných živlov a ich prejavenie sa v podobe božstiev.
- Daný človek vie o sile myšlienky a snaží sa čo najviac priblížiť skutočnosti Boha.
- Vie, že Boh nie je kresťanstvo a ani iné náboženstvo.
- Ctí si svoje telo a dáva doň i kvalitnú potravu.
- Nezaujíma sa o bulvár, televízne vysielanie pozerá sporadicky, alebo vôbec.
- V živote vie, že má možnosť voľby. Teda si vyberá.
- Za svoje zdravie si nesie zodpovednosť sám, teda verí hlavne sebe.
- Je zodpovedný za každé konanie a myšlienku z jeho hlavy. Vie o jej sile a účinku.
- Ctí si všetko živé, je umelecká, často introvertná duša.
- Neznečisťuje okolie a ani seba chemickými liekmi. Koná vedome.
- Vidí lákadlá a kyvadlá spoločnosti. Reklama, konzum, obchodné reťazce, voľby.
- Nehodnotí to, čo nepozná.
- Pýta sa, keď niečo nevie.
- Žije vedome s pocitom Vďaky a Pokory. Je si vedomý, že všetko je Dar.
- Pozná silu modlitby, obradov, šumenia lesa a všetkých živlov.
- Trávi svoj voľný čas plodne. Pýta sa – Čo mi to a to dáva?
- Rád číta, vyrába niečo, hraje na hudobný nástroj, venuje sa masážam, meditáciám.
- Rád sa učí. Pozná systém vteľovania sa na planétu a život po smrti.
- Často od srdca ďakuje a pokladá to za samozrejmosť.
- Od života nič nečaká. Vie, že život si tvorí sám jeho činmi v hlave, srdci.
- Zaujíma sa o staré prírodné kultúry, prírodné bytosti a energie okolo nás.
- Vyhodnocuje si veci a vie, že nič sa nedeje náhodne.
- Neuráža sa. Nikoho neľutuje. Radí, keď je o to požiadaný. Necháva slobodu iným.
- Nevnucuje nikomu jeho názor.
- Je si vedomý duality sveta, čierna nemôže byť bez bielej a naopak.
- Vedome pracuje na svojej a podľa potreby aj na karme jeho predkov.
- Z každej udalosti sa snaží a vie odvodiť si súvislosti.
- Vie, prečo sa mu deje to a to.
- Cvičí jogu, šerm, východné náuky, tai-či, bojové umenia.
- Všíma si veci.
- Ctí si svojich rodičov i za cenu hádok a nedorozumení.
- Vie, že všetko, čo ku nám prichádza nás má niečo naučiť.
- Vie o jeho duchovných majstroch a strážcoch a každý deň im ďakuje.
- Cíti v sebe blízkosť Boha, keď sa pozrie čo len na strom.
- Má v úcte svojich predkov, históriu jeho národa. Nepodlieha cudzím kultúram.
- Snaží sa nosiť čo najprírodnejšie oblečenie.
- Je často rebelom, stojí mimo radu a často nepochopený. Označený za čudného.
- Pozná silu materializovanie myšlienok.
- Je si vedomý prítomného okamihu a vie, že je tu len hosť.
- Pozná aspoň sčasti jeho minulé životy a nachádza v nich lúštenie rébusov.
- Je spontánny, priateľský, úprimný, hrdý a prísny. Často modré, zelené oči.
- V mene a priezvisku písmená G, Y, P. /karmická záťaž- poprípade koruna mága/
- Materské znamienka, či bradavice- /poškodenie aury, životné dlhy.../
- Človek si vyberá. Selektuje. Často nekonzumuje mäso, či je vegán, vitarián.
- Stará sa sám o svoje zdravie, pozná liečivé rastliny a sám sa i lieči.
Človek so starou dušou nie je ale žiaden svätec. Je len viac v obraze ako iní. Neponižuje, ani nevyvyšuje sa nad iných. Akokoľvek prekročí hranicu, je potrestaný viac ako ktokoľvek iný. Paradoxne tieto duše si nesú často krát väčšiu karmu než iní ľudia. Ale disponujú väčšími vedomosťami ako s ňou pracovať. Preto im prislúchajú i väčšie odmeny aj väčšie tresty. Karma sa tým viac otvára, čím sa nej viac pracuje. To je jediná cesta. Nepoznáš rieku, kým sa v nej nevykúpeš. Pozerať sa už dávno nestačí...
Samozrejme tieto znaky nie sú všetky a celá táto súvislosť má oveľa, oveľa širší kontext. To akí sme, sme hlavne preto, lebo sme si to zvolili. Tam, kde máme odobraté vlastnosti, mám pridané viac na druhej strane. Napríklad telesne menej pekný človek, je rozumný a jeho reč svižná a priama. A naopak. To, čo nemáme a máme si riešiť v tomto živote nám ponúknu naši priatelia, ktorých stretávame. Aj partneri. Všetkých sme si ešte pred narodením pozvali do nášho života a oni s tým súhlasili. Lenže nie všetko je dané. Preto som písal o otvorených dverách. Preto máme slobodnú vôľu. Keď pomôžete človeku v núdzi, otvorí sa cesta pomoci ku Vám. Keď zabijete človeka, vytvorí sa cesta do záhuby a uzla Vášho budúceho života. Ak vstúpite na správnu cestu, odrazu sa objaví x možností, aby Vám pomohli. Prídu ľudia, pri ktorých cítite, ako ste s nimi spojení.
Ty máš to a ja to. Spojíme to?
Stretnú sa dvaja ľudia. Obaja sú vedúci na nejakej prevádzke. Pracujú spolu. On je muž, menšieho vzrastu a jemnej povahy. V jeho charaktere je veľa vody, citov a ako muž prejavuje málo zeme a ohňa. Má prebytok vody. Prejavuje sa to tým, že má problém zvýšiť hlas, povedať niekomu, čo sa mu na ňom nepáči. Preto je u ľudí obľúbený, pretože každého necháva na pokoji. Ale neuvedomuje si, že ako vedúci prevádzky by mal mať viac temperamentu a širšie lakte. To mu chýba. Príde za ním žena, ktorá pracuje ako jeho zástupca. Má očividne mužské rysy, drsné vystupovanie. Povie hneď čo si myslí a každého môže naháňať pracovať. Prejavuje sa viacej ohnivo a zemsky. Teda vládne presne tými vlastnosťami, ktoré chýbajú nášmu vedúcemu. Zase vedúci má veľa vody a tá s hodí tejto žene. Schladí jej oheň. Ako vidno, obaja majú v sebe trochu extrému z vlastností, ktoré sú pre dané pohlavie netypické. Títo dvaja sa pred narodením dohodli. Počuj mne chýba poznanie citov, potrebujem sa prejaviť viac citovo a jemnejšie. Nepoznám to ešte dobre, tak si to vyskúšam. Druhá duša povie. Dobre, ja budem zasa drsnejšia a temperamentnejšia, pretože moja časť by zostala neúplná. Ale stretneme sa vtedy a vtedy a nebudeme sa mať príliš radi. Veď keby sa máme veľmi radi, bolo by to ľahké. My si to zvolíme ťažšie, dobre? O to viac sa naučíme. Obaja budeme od toho druhého preberať menej rozvinuté vlastnosti. Ty moju drsnosť, tvrdosť a ja Tvoju jemnosť a obľúbenosť. Dohodnuté? Platí? Áno. Platí!
Veľa šťastia priatelia na Vašej ceste. Mnoho očistného dymu nech vystúpi tam, kde je to potreba a tváre nech znamenajú úsmev.
http://www.petogasparik.estranky.sk/