Nie som Mužom s kosou, som Transformátor svetla, Transformátor svetelnosti. Premieňam energiu. Neprinášam teda smrť, neprinášam skazu. Transformujem energiu. Inými slovami - mením agregátový stav toho, ku komu prichádzam. Vyťahujem z tela životnú energiu, vyberám z hmoty dušu. Odčerpávam energiu dychu, životnú energiu a transformujem ju, premieňam, aby mohla existovať ďalej, na vyššej úrovni, vo vyššej frekvencii. Je to premena. Som Menič. Mením noc na deň, tmu na svetlo. Ide o prerod. Smrť je prechod, zmena frekvencie. Aj pre vstup do života je potrebná zmena frekvencie. Za to zodpovedám ja.
Si jedna bytosť alebo sú vás miliardy?
Som sumou všetkého bytia...
Ako by som si ťa mohol predstaviť lepšie? Si bytosť, ktorá sa delí na veľa čiastkových aspektov, zjavujúcich sa kdekoľvek na svete súčasne mnohým ľuďom, alebo si akési zoskupenie duší, objavujúce sa zomierajúcemu v jednej osobe?
Z môjho pohľadu v tom rozdiel nie je. No z pozemského pohľadu áno a preto odpovedám: Vo fragmentoch som zodpovedný za veľa úkonov. Som jedna hlavná bytosť, rozdelená na toľko častí, koľko bytostí sa v telesných schránkach pohybuje na Zemi. Každá duša nesie jednu kvapôčku zo mňa. Duše nielen sprevádzam, ale môžem ich aj niesť. Som jedna a aj množstvo bytostí, ktoré sú schopné pohybovať sa nezávisle od seba. Žiadny z fragmentov môjho bytia nemôže a nechce sledovať vlastné ciele, vlastnú vôľu. V tom zmysle sme teda jedna bytosť. Aj keď sa tieto fragmenty permanentne nachádzajú na rôznych miestach a pohybujú sa vlastnou dynamikou, nemôžu existovať oddelene. Predstav si to ako chobotnicu, ktorá má veľa chápadiel, ale iba jednu centrálu, jednu hlavu. V podstate je to veľmi jednoduché, aj keď pre vás zložité, pretože vy chápete a pociťujete svoju vlastnú existenciu príliš izolovane, cítite sa ako izolované bytosti. To, čo hovorím, je z pohľadu existencie, ktorá pociťuje sama seba oddelene len ťažko pochopiteľné. Vlastne, ľudská predstavivosť tu zlyháva. Preto ti radím, aby si, ak môžeš, používal skôr orgány citu a nie fantáziu. Niečo z toho, čo hovorím, môžeš pocítiť priamo, ťažko si to však budeš môcť predstaviť. Fantázia človeku len zriedka dovolí opustiť svet izolovaných objektov, ktorý mu sprostredkúvávajú jeho vlastné zmysly. Čiastkové aspekty môjho bytia sú síce na rôznych miestach súčasne, a majú rozdielne podoby, nie sú to však samostatné subjekty. Keď teda prídeš do styku s jedným z nich, stretneš sa s bytosťou, ktorá sa pohybuje, takpovediac, samostatne. Môže prísť a odísť, nemusí sa nikoho pýtať, či smie. A predsa - neprichádza a neodchádza preto, aby uspokojila vlastnú vôľu. Tieto čiastkové aspekty plniace túto službu, a ja, tvoria jednotu. A keďže som všade, môžem aj kdekoľvek odpovedať na volanie rezonancie. Tá ma vo vhodnom čase privedie ku konkrétnemu človeku. Priblížim ti to. Pripodobni si to k anjelovi strážnemu, ktorý patrí k človeku a stojí neustále pri ňom. Tak, ako je pri tebe anjel strážny, je s tebou aj kvapka, jeden fragment zo mňa. Rozdiel je v tom, že anjel strážny bol predtým človekom, inkarnoval sa, bol v tele z mäsa a kostí. Preto na teba pôsobí osobne a vedie ťa. Častica môjho bytia nikdy nebola a ani človekom nebude, no každého človeka sprevádzam rovnako ako anjel strážny. Možno by si ma teda mohol nazvať Anjelom smrti, ktorý je po celý život tu, koná však v pozadí.
Treba ale povedať, že označenie Anjel smrti sa mi nepáči. Milšie mi je meno Anjel premeny, keďže smrť neexistuje, iba zmena energie.
Môžeš o sebe povedať viac?
Tým, že pomáham oddeliť telo od duše a ducha, pôsobí cezo mňa sila svetla. Spájam ducha s dušou, aby sa od tela odpútali. Z tohto zorného uhla som pre vás nielen deliacou silou, ktorá vám pomáha vykĺznuť z telesného, ale aj liečivým aspektom. Som liečivým aspektom v činoch, lebo keď si moju existenciu uvedomujete, som pre vás aj liečiteľom. V prenesenom zmysle slova liečim dušu, aby mohla splynúť s duchom, odľahčila sa a opustila telo. To je jeden zo zreteľov, na ktorý nesmieš zabúdať. Nie som len odnášajúca, ale i prinášajúca sila. Prichádzam z božských dráh, z prasily, a prinášam duši obrodu. Skôr než opustí telesnú schránku, začne sa v telesnej, pozemskej časti uzdravovať a liečiť, prostredníctvom vlastných činov. Túto službu vykonávam v celom Univerze, pretože som na to predurčený. Neprichádzam len na planétu, kde momentálne žiješ. Vykonával som túto prácu už v čase, keď si ty, Jan, opustil svoju domovskú planétu, aby si inkarnoval tu, tak ako mnoho iných, ktorých dnes nazývate robotníkmi svetla. Prišli ste, aby ste pomohli tejto planéte pri vzostupe, zvýšení frekvencie, ktorou teraz prechádzate. A tak som vám už silou vlastného bytia pripravil cestu, keď som vám počas mnohých inkarnácií smerom nadol, k zemskému povrchu, pomáhal znášať hrubú štruktúru a nízke frekvencie telesných vibrácií. Nie som teda len Smrť ale aj Liečiteľ. Liečim dušu, kým je na Zemi, a tým pomáham planéte pri vzostupe. Pomáham jej na vyššiu existenčnú rovinu, na úroveň s vyššími vibráciami, tam, odkiaľ ste kedysi prišli.
Nielenže dušu odnášam, aj ju liečim – na to netreba zabúdať. Liečim ju tak, že ju spojím s duchom a oddelím od tela.
Prečo prichádza k tomuto kontaktu práve teraz?
Dnes si už nespomínaš, my dvaja sme však uzavreli zmluvu o spolupráci v tomto živote. Teraz čas dozrel. V priebehu našej konverzácie ti o tom poviem viac.
Už dlhšie čakám, že sa ľudia vášho kultúrneho okruhu otvoria, že ich moja prítomnosť zaujme, že dovolia, aby som sa ich dotkol mojou prítomnosťou. K tomu je potrebný sprostredkovateľ a ním si teraz ty. Môj súcit s vami spočíva v čakaní. Rád by som vyliečil bolesti, ktoré môžem vyliečiť len vtedy, keď sú ľudia na to pripravení. Trpeli ste dosť, dostatočne ste preskúmali odlúčenie a odštiepenie, aby ste sa teraz opäť vybrali iným smerom. Najväčšmi ste však od seba oddelili smrť, odchod z fyzickej roviny. Môžeš to vidieť aj tak, že som ten, kto vás privedie späť k Jednote. Keďže však neviete čo Jednota je, namiesto toho, aby ste sa tešili, bojíte sa.
Máte zo smrti strach. Prečo? Bojíte sa aj zaspávania? Nie? Prečo sa teda bojíte smrti?
A v tom, pre vás ľudí, tkvie jadro problému – neviete. Zabudli ste! Toľko plytváte slovami o smrti a pritom neviete čo to je smrť. Máte strach a slová vás nedokážu upokojiť. Preto je také dôležité pripraviť vás. To je esencia zo skúseností bytosti smrti. Ide o môj pokus: pripraviť vás na to, čo nedokážete pochopiť, čo však môžete pocítiť, keď ma začnete vnímať, keď ma cítite a neodmietate.?Človek, pripravený na kontakt so mnou, vie v hĺbke svojho bytia o ceste k Jednote a má menší strach. Menej sa ho dotýka to, čo nazývate smrteľným bojom. Či tomu myseľ porozumie, je bezpredmetné. Inými slovami to, čo konkrétnemu človeku prinesie stretnutie so mnou, sa tento človek dozvie až keď opustí fyzické telo. Predtým môže len tušiť, špekulovať, ale nemôže to vedieť. A tak som aj doručovateľom pozvánky k zmiereniu a nastoleniu mieru ešte predtým, než nastane prechod do inej roviny. Pre vašu kultúru nadišiel čas, aby tento prechod znovu nadobudol zmierlivé črty, hodné človeka, a to kvôli vám samým. To, čomu hovoríte smrteľný boj je človeka nehodné. Neviete si predstaviť, čo takýto boj zakaždým zanecháva. Aký chaos, aké vlny šoku a bolesti vysielate do duchovného sveta. Jemnozmyslový svet sa nemôže upokojiť, vyliečiť, keď takmer každý z vás v okamihu opúšťania fyzického tela doň opätovne vnáša nové vlny šoku. Keď sa neuzdraví a nebude vyvíjať nižší jemnomateriálny svet, nemôže sa v skutočnosti vyliečiť ani ten váš. Váš fyzický svet nasáva do seba chaos tohto nízkovibračného duchovného sveta, čo sa zviditeľňuje rôznymi spôsobmi. Tu ležia korene najväčšej časti vášho žiaľu. Keď chcem teda chrániť duchovný svet pred vlnami, ktoré vysielate pri opúšťaní tela, ochraňujem tým predovšetkým vás samých. Kto je otvorený pre dotyk so mnou, premení nepredstaviteľné množstvo energie, ešte kým je v tele. Dovoľ mi, aby som to opísal takto: Veľký potenciál chaotického náboja sa jednoducho premení na koherentný náboj. Môže to prebehnúť dokonca aj tak, že v okamihu, keď opúšťaš telo, budeš do jemnozmyslového sveta vysielať vlny lásky. To sa doposiaľ stáva len veľmi zriedka. Keď sa to jedného dňa bude diať častejšie, liečba sa natoľko zintenzívni, že si to ani nevieš predstaviť. Vtedy sa doslova premení, zruší, a tým aj vykúpi, základňa násilia, s ktorým sa dnes stretávate vo fyzickom svete. V konečnom dôsledku nadobudla táto základňa takýto rozsah v priebehu tisícročí, pretože ste sa príliš oddali projektu odlúčenia. Potýkate sa s tým, čo ste si usilovne nazbierali.
A ja vás môžem teraz znovu začať navštevovať, pretože mnohí z vás už tušia, že nadišiel čas vybrať sa iným smerom. Až okolnosť, že ste sami priviedli veci do tohto bolestného stavu, začína mnohých z vás otvárať stretnutiu so mnou.
Teraz v podstate dokážeš pochopiť, čo sa momentálne odohráva a prečo ľudia ako ty majú v súčasnosti čoraz viac takýchto kontaktov a zážitkov, prečo majú ľudia vašej kultúry opäť odvahu o týchto záležitostiach hovoriť.
Mnohí ľudia, ktorí prežili klinickú smrť hovoria, že prechádzali tunelom, kde sa stretli so zomrelými príbuznými, so svojou duševnou rodinou, ktorá ich už očakávala.
Príbuzní sú tam väčšinou už predtým, v nemocnici alebo pri smrteľnej posteli - v izbe, kde je človek či duša, ktorá má byť odvolaná. Prítomné sú obe strany - tí, ktorí odvádzajú dušu, to je anjel strážny a ja, ako i duše zomrelých príbuzných človeka, po ktorého idem. A na druhej strane je tu rodina, ktorá sa so zomierajúcim lúči.
Je tam úžasná atmosféra. Takáto izba je plná nádhernej vibrácie. Na jednej strane je tu radosť tých, ktorí dušu vyzdvihujú, a na druhej strane smútok – všimni si tú polaritu! Tunel, či kanál, nazvi to ako chceš, je frekvenčnou bránou a duša ňou prechádza na vyššiu frekvenčnú úroveň. Pozemskí vedci by ju asi nazvali bránou energetických dimenzií, je to však svetlo.
Pozrime sa, ako duša postupuje ďalej: oddelil som ju od tela a teraz, v závislosti od jej rozpoloženia, je buď zmätená a ustráchaná, alebo je vedomá a teší sa, že opäť vidí svojho anjela strážneho a mňa. V tejto fáze sú prospešní príbuzní, ktorí už opustili pozemskú úroveň, pretože zomrelý má v nich energetickú kotvu. Dôveruje im a oni ho priťahujú. To pomáha duši, aby si uvedomila svoj nový stav, hlavne ak bola smrť sprevádzaná šokom, napríklad pri nehode alebo vo vojne. Potom duša uzrie svoje opustené telo, príbuzných, slzy, žiaľ a snaží sa ich utešiť. No čoskoro zistí, že ju ľudia na Zemi nemôžu ani počuť ani vidieť. Vedz však, že utešuje anjel strážny i Anjel premeny. Ide tu totiž o posvätný akt.
A keď sa duša postupne odpúta od pozemského sveta, celkom prejde svetelným tunelom do sféry svetla.
Nie je to teda myslené len symbolicky – niektorí vaši psychológovia sa síce pokúšajú vysvetľovať takéto zážitky ako posolstvá z podvedomia – tento svetelný kanál naozaj existuje. Viď to, ako som už povedal, ako druh brány medzi dimenziami, ako druh prechodu z jedného sveta do druhého. Je to ako pupočná šnúra alebo strieborná niť, ktorá vedie dušu. Duša vidí svetlo a vie, že sa smie doň ponoriť.
Podľa toho aký má stupeň vedomia, je možno ešte nejaký čas viazaná k Zemi a pozoruje, čo sa tam deje. Potom nastane čas oddychu, regenerácie, aby sa upokojila. Vždy však musí vidieť svetelný bod. Je to pre ňu aj istý druh orientácie, ako maják pre lode. Duša vie: „Tam chcem ísť, tam putujem, tam vstúpim.“
Predtým však treba splniť isté podmienky. Závisí to aj od jej zrelosti, nakoľko je zviazaná so zemou, a či poprosí, aby ju viedli ďalej.
O tom by som sa rád dozvedel viac. Duša sa dostane, či príjmu ju, takpovediac do „neba“. Čo sa deje ďalej? Nastane takzvané regeneračné obdobie. Môžeš to, prosím, vysvetliť podrobnejšie?
Duše chcú pochopiteľne väčšinou zostať so svojimi príbuznými. S radosťou, či bez nej, podľa toho, čo sa tam odohráva, sledujú vlastný pohreb a kar. Vždy je tam anjel strážny a ja, a prihovárame sa jej: „Hľa, pozri sa na to...!“
Keď sa rozlúčka skončí, odprevadíme dušu na úroveň, ktorú, aby som ti uľahčil predstavu o tom, nazvem sieň regenerácie. Je to miesto určené na regeneráciu.
Pokúsim sa ho popísať: nie je to hala, no energeticky a vibračne sa táto úroveň odlišuje od ostatného okolia jemno zmyslového sveta. Porovnaj si tanečnú sálu plnú života a zvukov s priestorom ticha, s knižnicou, kostolom, sieňou silencia. Rozdiel nie je v stavebnom materiáli oddeľujúcom tieto priestory, ale v atmosfére, ktorá v nich vládne. Približne takto by sa dala opísať frekvenčná rovina regenerácie, je to rovina pokoja a mieru.
V tomto okamihu je pre mňa ešte trochu náročné vyjadrovať sa v ľudských pojmoch. V priebehu našej komunikácie však budem s vašimi slovami narábať čoraz lepšie. Niekedy je totiž náročné opísať niečo, čo si len ťažko viete predstaviť (napr. opísať niekomu, kto pozná len čierno-biely televízor, ako vyzerá obraz vo farbe; pozn. autora).
Na tejto regeneračnej úrovni sú duše, takpovediac, uložené do oddychovej polohy, aby sa zrevitalizovali. V tom okamihu dušu opustím a vzdialim sa. Moja úloha je tým splnená. Iný aspekt môjho bytia sa ešte zaoberá transformáciou opusteného tela. Anjel strážny však dušu neopúšťa. Je pri nej aj počas regenerácie, až kým sa duša z tejto obnovy neuvoľní.
Po ukončení regenerácie väčšina duší túži vidieť situáciu rodiny a svoje bývalé prostredie. To je im dovolené. Duša zároveň začne, keďže je pri nej anjel strážny, spracovávať práve ukončený život. To môže z pozemského pohľadu trvať roky, podľa toho, nakoľko vedome tento človek žil. V tomto období smie opätovne nahliadať do iných úrovní bytia, iných dimenzií a úrovní existencie. Nemysli si však, že odteraz bez prestania len pracuje a je konfrontovaná s minulosťou. V sprievode anjela strážneho môže cestovať do najrôznejších úrovní, dovolia jej poobzerať sa, znovu sledovať dianie na Zemi, utešiť príbuzných – tieto možnosti má. Je zapojená do úžasnej štruktúry, no nevyhne sa spracovaniu svojho ostatného života. Veľmi podrobne sa dozerá na to, čo v ňom bolo dobré, a čo menej. Poznatky, ktoré z toho vyplynú, sú potom predpokladom nového života.
Chceš vedieť viac?
Je smrť, fyzická smrť, nevyhnutná? Existujú správy, že niektorí ľudia pomocou špeciálnych techník meditácie dokážu spomaliť proces starnutia alebo ho dokonca celkom zastaviť. V mojej predchádzajúcej publikácii "Ruky preč od tejto knihy!" som písal o ľuďoch v Himalájach, ktorí už tisícročia, pravdepodobne od čias Atlantídy, zotrvávajú v stave "samadhi". Ako je to možné a aký to má zmysel?
Ide o istý druh zdanlivého spánku. Ten môže praktizovať dostatočne vysoko vyvinutá duša. Telo vtedy nepotrebuje ani jesť ani piť. Duša sa v tomto stave živí duchovnou potravou. Títo ľudia čerpajú z duchovného sveta esenciu svetla a zo svojho slobodne zvoleného väzenia odovzdávajú túto pozitívnu energiu ďalej svetu, aby ho stimulovali.
Možné to je prostredníctvom bunkovej informácie. Bunky sa preprogramujú. Keď nedostanú informáciu, že sa majú rozpadnúť, pretrvávajú ďalej. Životné prostredie však týmto telám v jaskyniach, v ktorých spočívajú, dáva zabrať a tak je možné, že hmota sa ničí zvonku dovnútra. Preto sa o nich starajú iní, ktorí dozerajú na to, aby sa odpočívajúce telá neznečistili alebo ich nenapadli zvieratá.
Kozmická biológia naozaj umožňuje večný život v tele, no na Zemi je to zložité. Už len kvôli toxínom ľudského pokolenia, napríklad jedom v životnom prostredí, ktoré na telo pôsobia. Preto sa počas každodenných aktivít život predĺžiť nedá; vyžadovalo by to neúmerne veľa energie. Tu máme trenie - dávanie a branie. Keďže pohyb posúva telo dopredu, tak potrebuje aj pokoj - opačný smer. Keď ho nemá, opotrebúva sa. Neopotrebúva sa, keď je v kľude, v bode pokoja.
Zmysel toho všetkého je v samotnej duševnej štruktúre nositeľov týchto tiel. Majú tak ukázať, že je možné viac, než zostarnúť a v osemdesiatke zomrieť. Ako som už povedal, človek je božskej povahy, len na to zabudol. Možné je všetko, keď v to človek verí.
Tí, čo si to želali a praktizujú to, sú väčšinou poverení Bohom. Neviď to však ako nejaké vyznamenanie; je to skôr obeť, lebo kozmická časť tvojej existencie chce byť v kozmike; nikdy si nebudeš priať, aby si natrvalo zostal na Zemi.
Preto je takýchto majstrov málo a tak je aj tento druh majstrovstva, tento dar, zriedkavosťou. Lebo z tých, ktorí kráčajú cestou svetla si to len málokto praje.
Prirovnaj Zem k dielni. Nech je práca akokoľvek pekná, keď ju odvedieš, budeš si chcieť oddýchnuť, lebo ťa vyčerpala. Preto spolu s prácou vznikol aj odpočinok. V kozmickom je inkarnácia a reinkarnácia východiskom a návratom k oddychu a nazbieraniu nových síl. Pobyt v duchovnom svete je časom pokoja, pobyt na Zemi je pracovným časom.
Preto je zmyslom práce týchto majstrov aj ukázať ľuďom cestu, predviesť im, že je tu toho viac. Že je možné oveľa viac, a povzbudiť ich, aby rástli.
Ale je tu aj iný dôvod: na Zemi sa s kozmickými zákonmi často experimentuje, používajú sa alebo menia.
Možno sa budeš tomu čudovať, ale v nebeskej ríši existujú pracovné stanice, kde sa duchovní vodcovia, avatári svetla, pokúšajú experimentovať s telom. Preto boli dôležité aj experimenty s ľuďmi na Zemi - i keď sa ti to môže zdať bezcitné - aby preskúmali bunkovú štruktúru a aby zistili, nakoľko skutočne prenikla do mäsa božská tvorivá sila. Vzdialilo sa telo od božského tvorivého zámeru príliš ďaleko, alebo nesie už hmota božskú inteligenciu? Dokážu majstri svetla a anjeli strážni usmerňovať telo?
Takto sa na Zemi udiali drastické popravy, aby sa preskúmalo, ako ďaleko sa dostal človek a telo. V kozmickom meradle je to však - prepáč mi - nevyhnutné. Mnohí sa prihlásili a súhlasili, že to s nimi môžu robiť. Im patrí vďaka. Treba však aj povedať, že vo fázach najväčšej bolesti kričalo len mäso, lebo duša sa vzdialila, aby nemusela znášať telesnú bolesť ako duševnú. A tak, ako to skúšali na Zemi, robí sa to aj v kozmickom. Boli to nielen ľudia ale aj inteligencie z iných planét, ktoré sem prišli a robili pokusy s tunajšími tvormi. Skúma a skúša sa, nakoľko sa telo vyvíja. Práve na stupni, kedy Zem vstupuje do najbližšej vyššej frekvencie, je potrebné preskúmať, ako ďaleko sa ľudstvo dostalo. Tieto pokusy nezačali teraz, v tomto roku, ale už v minulosti.
Preto v dávnej minulosti prichádzali na Zem majstri svetla, aby testovali, akú životnosť má telo a ako ďaleko je Zem v procese vzostupu, lebo ľudstvo stále starne.
Na planétach, ktoré si kedysi navštívil, je normálne, že sa bytosti dožívajú oveľa viac ako sto rokov. Ľudia na Zemi dosahujú priemerný vek okolo osemdesiatky - osmička pre nekonečno a nula, životné číslo božského, ako praprincíp všetkého bytia. Zem je na prelome, a tak treba preskúmať, ako to funguje. Preto sú ľudia rozdelení na časť, ktorá odchádza, druhú, ktorá zostane, a napokon na tú, ktorá postupuje vyššie, pretože na povrchu Zeme nebude miesto pre všetkých.
To je tiež jedna z úloh tých, ktorí predlžujúc život, udržujú ducha v tele.
...
Dnes vieme, že sila myšlienok je rozhodujúca. Mal by sa teda človek naučiť používať slová a myšlienky uvedomele? Existuje pojem "hygiena myšlienok". Čo si o tom myslíš? Mohol by to byť spôsob, ako začať vedomejšie žiť?
Áno i nie. Rozhoduje výber. Hovorí sa, že kto má na výber, má aj problém. Ľudia, začnite voliť slová vedome! To je pri konaní prvý krok. Najefektívnejším krokom však je - slová vypnúť. To je najjednoduchšie. Začni tým, že prestaneš vyslovovať slová, lebo ich už v sebe nemáš. To znamená, začni byť so sebou, pracuj so sebou. Nech je tvojou hlavnou zásadou vyberať a eliminovať tie slová, ktoré už nechceš používať.
Začína to televíziou, prenosným a domácim telefónom - to všetko prúdi éterom. Slová tu volíte tak pestro, a sú tak zbytočné, že to extrémne zaťažuje Zem. Sú to smeti, frekvenčný odpad.
Ako prvý krok treba preto začať slová voliť vedome. A ďaľším krokom je, jednoducho ich už nevysloviť, aby nezostali ani v mysli. Takto sa dá v záujme optimalizácie zmyslových súvislostí minimalizovať slovná zásoba. Znie to paradoxne, ale je to veľmi jednoduché. Človek by sa mal snažiť menej rozprávať. Takmer som chcel povedať, že by sa mal pokúsiť nerozprávať vôbec. To je zaujímavá vec. Porozmýšľaj. Vari neexistuje isté náboženské vyznanie, kde je počas dňa dovolené urobiť len istý počet krokov? Aby si preskúmal, kam kráčaš a aký zmysel má tvoja cesta. A tak by bolo vhodné aj porozmýšľať, zrátať slová, ktoré v priebehu dňa vyslovíš. A potom zistíš, že mnohé z nich si nemusel vysloviť vôbec. Nemali zmysel. Preto sám pre seba preskúmaj, koľko hovoríš a koľko zmyslu je v tvojich slovách. Musíš si to či ono myslieť, alebo to dokonca vysloviť? Keď si zvolíš túto cestu, odpad sa zdecimuje. Je to jednoduché.
Vo firmách je tento koncept ešte dôležitejší, lebo sa tým optimalizuje zmysluplnosť pracovných postupov. Často sa však tým zaoberajú len tí, ktorí to vymysleli kvôli vlastnému úspechu. Každý človek by si mal však sám pre seba jasne formulovať, že to, čo vysloví, bude mať naozaj zmysel.
Presne preto sa na mnohých miestach na svete, v chrámoch mlčí. Existuje napríklad minúta ticha, ako spomienka. Tieto praktiky tam smerujú, upadli však do zabudnutia.
Zober si napríklad meditáciu. Počas nej sa mlčí v prospech zmyslu.
Človek by si mal uvedomiť aj to, že myšlienka prúdi elektrolyticky. Znamená to, že raz myslené, je navždy slobodné. Ide o myšlienky, nenávisť, zlosť. Myslená zlosť je ako prežitá zlosť. Čo sa v hneve vykričí, je ako keby sa to vykonalo. Je to približne to isté, lebo konanie v zlosti má možno miliónnásobnú intenzitu, no myslenie miliárdnásobnú. Myslenie v miliardnásobnom objeme sa vyrovná činom, lebo to mnohonásobne prevyšuje konanie. Preto je treba voliť slová uvážlivo a potom ich ešte v mysli eliminovať tak, že sa mnohé už ani nevyslovia. Neznamená to, že budeš používať menej slov, ale že na niektoré z nich už ani nepomyslíš. Nebudeš už myslieť keď si plný zlosti, keď si nahnevaný.
Nemysli si, že sa to tým stratí, že to zmizne. Keď zlostný mlč, aby sa zachoval mier, až kým znovu nenadobudneš pokoj, lebo tak pokračuje mier aj naďalej!
Táto technika sa dá naučiť. Bolo by to pracovné pole pre terapeutov. A ďalej by si si mal uvedomiť, že zlosť možno vo vyššej frekvencii porovnať s božskou frekvenciou, ako tieň so svetlom. Človeku treba preto vysvetliť, aby sa cvičením dostal znovu do frekvencie svetla. Aby sa jednoducho znovu dostal do stavu, v ktorom zo seba vyženie slová hnevu, zlosti a nenávisti, lebo ich už neprežíva. Ide to tak, že človek ich vypudí zo seba energeticky, ako energiu.
Jednoducho povedané: keď ťa začnú ovládať myšlienky smútku, začni ich zo seba vypúšťať, nechaj ich, nech z teba prúdia von. Je to technika, ktorá sa možno zdá byť nová, vo svojej jednoduchosti je však veľmi efektívna a ľahko sa dá naučiť. Keď sa ťa zmocní zlosť, bez odporu ju zo seba vytlač. Vytlač zo seba nenávisť, zlosť, hnev, aby v tebe nezostali, a rieš túto situáciu pokojne, ako keby si vytláčal zubnú pastu z tuby.
A tak nejde len o to myslieť pozitívne. To by som, mimochodom, označil za starú pesničku. Nestačí len hľadieť do zrkadla a považovať sa za atraktívneho. Teraz ide o to, že keď sa v tebe prebudí nedobro, urob z neho dobro, alebo ho aspoň na dobro premeň. Je to už samotný pokus, čo zaváži.
A keď je tvoj smútok veľmi hlboký, pokús sa ho premeniť na radosť, aj keby to bolo čo len na minútu. Krok za krokom sa bude predlžovať doba, počas ktorej sa ti to bude dariť a budeš čoraz radostnejší. Zakaždým, keď sa dostaví smútok, nespokojnosť a mrzutosť, premeň ich na radosť a odvahu, spočiatku čo aj len na minútu. Neskôr, cvikom a tréningom na päť, desať minút a tak ďalej, až nakoniec zostane v tebe radosť natrvalo.
Znie to ako niečo nové, zvláštne, no je to efektívne. Je to prirovnávanie, tu sa človek môže porovnávať s pra-stavom. Ja prichádzam z prastavu a znovu do neho aj odchádzam. Je to ako svetlo a tieň; keď príde tieň, treba sa postaviť do svetla. Ide to celkom jednoducho.
Prečo si získavaš pozornosť prostredníctvom tejto knihy?
To je tá najjednoduchšia otázka, ktorú môžem zodpovedať, lebo v okamihu konania je to poháňajúca sila.
Odpoveď znie: „Čas dozrel.“ Čas je zrelý na to, aby ma počuli, lebo Zem stúpa. Stále viac ľudí si bude uvedomovať, že smrť nie je nepriateľom odchodu, ale priateľom príchodu, privítania na vyššej energetickej úrovni. Ľudia si uvedomia, že z pohľadu fyziky tu ide o premenu: z istého agregátového stavu pevnej hmoty do redších zoskupení. Čas dozrel. Toto je prvý krok, aby sa ľudia o tom dozvedeli z knihy, aby to začalo vibrovať v ich hlavách, až sa zbavia strachu zo mňa a získajú odvahu, aby sa mi odovzdali.?Porozmýšľaj, aké by bolo pekné, keby sa ľudia nebáli potichu smrti, ale keby jej príchod oslavovali ako radostnú udalosť, ako narodenie. Lebo môžu oslavovať prechod do nového energetického stupňa.
Vidíš môj zámer? Príchod na svet je ako odchod z neho. Je to len jedna fáza všebytia.
Na Zemi sa zaužíval výraz "práca so svetlom". Ja zase formulujem výraz "práca s tieňom". No prosím ťa, nemýľ si to s luciferským tieňom. Keďže sa pohýnate k svetlu, vyvíjate sa k vyššiemu bytiu. A pretože je to neustále sa opakujúci zrod, patrí sem aj kontakt s mojou silou. Radi hovoríte o anjeloch svetla, ale mali by ste spomenúť aj anjela, ktorý vykonáva svoju službu v zdanlivom tieni. Lebo aj ja som všebytie a dokážem žiariť všetkými svojimi štruktúrami.
Keďže pracujete so svetelným, nastal čas, aby ste pracovali aj so mnou. Keď pracujete súčasne so svetelným i so mnou, vznikne trenie, ktorým sa vzplanie iskra naplnenia. To znamená, že samotná božská iskra sa premení z plameňa na svetlo.
Knihu možno objednať na adrese:
www.anch-books.eu