Tento článok nemôže posunúť tuto tému do konečných rovín, pretože každý človek pracuje na niečom inom a nik Vám nemôže dať presný návod na to ako spoznať seba samého, len Vy sami. No dovoľte mi pár slov k objasneniu a uľahčeniu nášho hľadania.
Situácie v ktorých sa cítime nešťastní a strápení nám len ukazujú, kde máme ísť. Sebaprijatie, postavenie sa výzvam života, rozpoznanie darov od pohodených návnad. Aj smútok, zúfanie a náladovosť hovoria našou rečou. Uveďme si malý príklad. Istý človek sa cíti nevyrovnaný a strápený. Sám nevie, čo má robiť a tak sa naplno oddá svojim emóciám. Oddať sa ale neznamená prijímať seba taký aký skutočne som, ale začne hádzať vinu za jeho neslobodné pocity na iných. Odsudzovať, posudzovať a vidieť na druhých len to najhoršie. No to, čo vidíme na iných, sa často dotýka aj nás. V okamihu odsúdenia sa treba zastaviť. Tu nám život hovorí a ukazuje to, čo nie sme. My nie sme odsúdenie, ale prijímanie. Naše negatívne pocity nás učia. Ak k tomu takto pristúpime, uvoľníme záťaže hovoriace nám o našom trápení a odsudzovaní iných.
Sebahodnota a nové základy
Veľa krát nám vlastná sila ukazuje našu odvrátenú tvár. Ak niekto v sebe cíti bojovnosť a odvahu postaviť sa za iných, pocíti aj druhú tvár. Tvár ega. To nám hovorí, že postaviť sa za iných je rozhodovať o nich, ovládať a manipulovať. To je predsa moc, alebo nie? Čo je to moc? Pýta sa ego. Zrazu takýto človek aj keď si uvedomuje svoju silu a česť, stojí na vážkach. Dve strany. Jedna lákavá, druhá tiež. Tu chcem povedať, že na to, aby sa človek dokázal upevniť v svojej sile, potrebuje si prežiť aj svoju slabosť. A priznať si svoju slabosť je prejavom sily. Len tak je sila prežitá, keď ju dokáže odlíšiť od slabosti. Ďalší príklad. Máte priateľov, ktorí sa Vám niekedy zdajú neúprimní, no často si toho ani nevšimnete, pretože sa Vás to nedotýka. Títo priatelia na energetickej úrovni korešpondujú s Vami, teda žijú v istom svete vecí a predstáv, pod ktoré spadajú a tento svet im vyhovuje. Rovnako v tom žijete aj Vy, lenže Vám sa to nezdá ako svet, ktorý ste si vytvorili Vy sami. Neuvedomujete si to a plávate na podobnej vlne s Vašimi priateľmi. Ich neúprimnosť voči Vám /napríklad neprídu na dohodnuté stretnutie, odmietnu si prevziať vec, ktorú ste im kúpili po obojstrannej dohode, takže zrazu zostane Vám, alebo sa máte stretnúť a oni sa neozvú/, teda táto neúprimnosť od nich ku Vám sa Vás nedotýka. Prečo? Pretože ste na podobnej vlne, takže nevidíte, čo sa Vás malo dotknúť, alebo čo ste mali vidieť. A za druhé, ste v tom, čo nie ste Vy! Ale to, že to už nie ste Vy uvidíte jedine vtedy, ak Vás takéto konanie prinúti reagovať inak ako sklopením uší, alebo strachom z toho, že niečo poviete, čo by mohlo niekoho nahnevať. Ak by ste to boli naozaj Vy, neúprimnosť by ste od svojich priateľov nedovolili, pretože by ste mali vytýčené hranice. Napríklad ak neprišli na dohodnuté stretnutie a Vy na to reagujete mäkko slovami ako - nič sa nestalo, to je v pohode, ako by som sa mohol hnevať..... Nedáte im pocítiť, že ste tu aj Vy, že ste ich čakali a vyhradili si čas na nich, oni podobné situácie vytvoria znova. A Vy to v rámci „slušnosti k nim“ opäť prehltnete a budete hrať veselého a skvelého človeka podľa šablóny. Samozrejme vždy treba jednať podľa okolností s rešpektom voči iným. Tiež je rozdiel pokiaľ sa to stane prvý krát, alebo sa to opakuje.
Vytvorenie hraníc
Prečo toto píšem? Pretože Vaši priatelia /ešte stále sú to Vaši priatelia?/ by si takéto niečo nedovolili, keby im po tomto všetkom dáte najavo seba. Vytvoríte a prejavíte seba, nie tým, že budete mäkkí a prijmete to, čo sa stalo /pretože vtedy to opäť nie ste Vy a nedáte priateľom pocítiť Vašu cenu a hranice/, ale tým, že poviete- Počuj človeče, Tvoje správanie bolo divné a nechcem, aby si so mnou zaobchádzal takýmto spôsobom. Ja mám svoju česť a to isté žiadam aj od Teba. Ak si myslíš, že sa nič nestalo, mýliš sa. Môj čas je drahý a urobil som si ho pre Teba. Tým, že si ani nedal vedieť, že neprídeš, si ma zjavne nevážiš a ja neviem, prečo by som si mal ja vážiť Teba. – /samozrejme, nie vždy sa takto dá jednať, je potreba zvážiť okolnosti/ Ak sa takto zachováte riskujete. No riskujete iba to, či ten človek pri Vás zostane ako priateľ. On totiž nebol zvyknutý na takéto nové jednanie od Vás a iste bude zmätený. Často to pokladal za normálne, že sa neozval. A aj Vy, že neprišiel. Vždy ste sa potom stretli v inom čase. No teraz Vy začínate určovať svoje hranice voči sebe a iným. Riskujete len to, či ten človek zostane pri Vás. No ak máte čistý zámer, konáte s priamym vedomím, neriskujete nič. Ľudia začnú byť pri Vás zmätení, pretože zrazu ste niekto iný za koho Vás mali. V ich očiach sa odrazu môžete javiť rôzne. Buď o Vás budú hovoriť, že ste namyslený, sebecký, falošný a ktovie čo ešte. Pre Vás nech toto nie je podstatné. To naozaj dôležité je byť k sebe úprimný. Jednať s druhými priamo a čestne. Byť dobrý vôbec neznamená byť mäkký. Tým sme sa dostali k ďalšej kapitole ako odhodiť to, čo už nie ste a tá znie.
Postavte sa za seba
Tým, že ste povedali tieto slová, ste si určili nové hranice. Zrazu všetko, čo ste predtým považovali za Váš svet - sa začne rúcať. Pretože už to nové, čo máte v sebe, nekorešponduje s energiami Vášho a sveta Vašich známych. Odrazu to, čo predtým bolo bežné, napríklad rušenie iných počas Vášho spánku vo vedľajšej izbe, alebo ak Vás niekto predbehne pri čakaní k pokladni v obchode, na to už reagujete novým spôsobom. Môžete sa javiť iným zvláštny, no zase - netreba sa báť. Kráčate len sami ku sebe. Tým, že iným poviete, počkaj toto je moje miesto a mám na to právo, pretože ja som tu bol skôr, tým stúpnete na cene v sebe. A nie je to ani nafúkanosť, či namyslenosť. Akosi sme si zvykli byť ovečkami, ktoré sú večne ticho. Prečo by ste si nemali hájiť Vaše hranice a záujmy? Energie, na ktorých ste rástli Vás začnú opúšťať a objavia sa nové. Začnete si priťahovať úprimných ľudí, ktorí majú svoje hranice a zdravú sebaúctu.
Môže nastať rozličné očistné krízy. Plač, hnev, smútok, náladovosť. Toto všetko sa cez Vás potrebuje prejaviť, pretože staré energie na ktorých ste vibrovali sa nemajú ako uvoľňovať. Prejavujú sa cez tieto emócie. Je dôležité prijímať a počúvať tieto pocity. Tiež s nimi pracovať ako s prostredníkmi a pomocníkmi, nie s nimi bojovať. Aj pri pretrhnutí priehrady sa rúcajú múry s rôznym pukotom. Takýto pukot vo Vás bude vyvolávať hnev, smútok. Všetko nech to cez Vás prejde. Potrebujete to a verte, že si skutočne hovorím z vlastných skúseností. Potom je tu minulosť. Minulosť, teda Vaše staré návyky, spôsoby vnímania vecí, žitia, pozerania na svet, všímania si. Aj to sa začne rúcať. Vždy nás opúšťa to, čo nás už nepotrebuje ovládať a prichádza to, čo nás má tvarovať. Zhrnul by som isté body na ceste k odhodeniu toho, čo nie sme my - takto:
Vytýčenie si hraníc.
Ocenenie začne vychádzať z nás a už ho tak nečakáme od iných.
Postavenie si základov seba samých na svojej individualite a sebaúcte.
Sebaúcta. Mám sa rád a len tak môžem mať rád iných. Zaslúžim si to najlepšie.
Stretnutie sa so svojou Temnotou. Viac o tejto téme je v článku, ktorý Vám k tomuto
textu vrelo odporúčam tu: - http://www.petogasparik.estranky.sk/clanky/clanky-zo-seba/svet--nasej-vnutornej-temnoty_-verzus-skrotenie-draka_
Umenie povedať NIE.
Dobrý neznamená byť mäkký...
Vyjadrovať seba, zo svojho vnútra- nie ako to chcú, alebo sú zvyknutí od Vás iní.
Mať veľa odvahy na stretnutia s našimi osobnými démonmi- minulosť, strach, vina, hnev.
Tiež nabrať silu a odvahu na vytvorenie nových pozícií vo Vás a stretnutie sa s energiami od známych, často nechápajúcich Vašu premenu.
Vždy nás opúšťa to, čo nás už nepotrebuje ovládať a prichádza to, čo nás má tvarovať.
Vyjadrovať seba, ale nepustiť ku kormidlu ego.
No pozor. Keď začnete vyjadrovať seba, vždy sa snaží uzdu chytiť naše ego. Pretože začnete cítiť v sebe silu a tá je pre ego ovládanie, manipulácia. Sila je stáť si na svojom a udržať si názor aj za cenu nepochopení. A hlavne byť k sebe a druhým úprimný. Na to je naozaj treba kopec odvahy. Práve ego je to prvé, čo vo Vás vycíti premenu a začne sa ako prvé drať na povrch. Ego ste si nemohli dovoliť, keď ste si nehájili Vaše záujmy a radšej ste sklopili uši. Ego sa hnevalo, pretože sa potrebovalo prejaviť osočovaním a hodnotením iných. No keď ucíti Vašu premenu, to, že na rovnakú situáciu nereagujete sklopením uší, vyrazí do útoku. Chce sa prejaviť a ovládnuť Vás, situáciu. Budete mať sto chutí iných posudzovať, bojovať s nimi, hádať sa. Tu je ten okamih, kedy je nutné rozpoznať v sebe ego a skrotiť ho. Teda prejaviť svoju silu nie ohováraním, posudzovaním a násilím /ego/, ale postojom k sebe, sebaúctou, sebareflexiou, aj priznaním si chýb, hranicami a vlastným priamym postojom, úprimnosťou. Toto je už naozaj premena osobnosti... A vysoká škola samého seba.
Vy si vyberáte, Vy tvoríte, Vy máte na výber. Vždy!
Ďalšie veci, ktoré nás netvoria sú viac všeobecnejšie. Sú to reklamy, médiá, „celebrity“, bulváre, ale aj komerčná strava fast foodov, konzumný spôsob života pri telke, netvorenie, apatia, nezáujem, nevedomosť, porno, počítačové hry, tipovanie, nechať sa ovládať. Počítajte s tým, že nik nechce človeka, ktorým ste sa teraz možno rozhodli stať. Počítajte s tým, že Vaši známi, priatelia a rodina nepoznajú Vašu skutočnú silu. Nevedia kto ste, ale je to v poriadku. Je dôležité nechať každého žiť život, ktorý si vybral. Nepoznajú Vás pretože ste sa neprejavili, pretože ste sa stále báli ako len budete pred druhými vyzerať, keď pred nimi prejavíte seba. Tým, že poviete Nie, tým, že si vytýčite hranice. Svoju silu nemôžete získať pokiaľ ju neprejavíte. Mnoho ľudí nedokáže povedať Nie po celý svoj život. Nedokáže povedať, čo si myslí o svojom susedovi, ktorý mu vyhráva na plné pecky, keď je čas na spanie, -nedokáže. Pretože naša znížená sebahodnota nám velí- to je dobré, veď sa to stáva, stojí Ti to za to sa rozčuľovať? Ale Vy sa nemusíte rozčuľovať, aj keď sa tomu zo začiatku nevyhnete. Toto a mnohé iné nám velí naše zranené sebavedomie a malá sebaúcta. No ak v sebe precítime zdravú sebaúctu, susedovi povieme, čo si o ňom myslíme tak, že si to zapamätá. Či sa poznáte týždeň, alebo desať rokov. Naše hranice si tvoríme len my sami. A aj my sami ich ničíme stálym ustupovaním, zapchávaním uší, strachom z nepochopenia, strachom z nahnevania, nepochopenia iných. Ak všetko toto budete robiť s rešpektom k iným a úctou, budete sami spokojní, pretože druhí buď začnú jestvovať na nových energiách /pokiaľ sa k Vám budú chcieť priblížiť a pochopia, že sa nezachovali správne/, alebo odídu. No žitie je aj o zmenách a ak zostaneme zatvrdnutí v tom starom, pretože je nám tam dobre – o to ťažšie bude nové prebudenie.
Pripravte sa na to, čo nečakáte
Ak začnete žiť s novými energiami, pribudnú i nové aktivity, ľudia vo Vašom okolí, hoci pár Vašich starých známych môže poškuľovať a hnevať sa na Vás z mnohých dôvodov- je dôležité stáť si na svojom. A rovnako potrebné je priznať si chybu. Prísť s prosbou o odpustenie. To tiež veľa ľudí nevie. Lenže nám neprislúcha hodnotiť iných. Najťažšie je ohodnotiť seba. Skúsme si zodpovedať v percentách na tieto otázky.
>
- Na koľko sa máte radi?
- Na koľkých percentách je Vaša sebahodnota?
- Viete povedať Nie?
- Nakoľko ste ku sebe úprimní?
Ak budete chcieť niekoho súdiť, alebo porovnávať sa s iným, odpovedzte si na tieto otázky a Vaša nová sila Vám dá malý preplesk. Zastaví vás, pretože to, čo si vybudujeme sami, bez učebníc a účastí v krúžkoch, to si najviac vážime. To Vám nik nezoberie. Často to stojí krv aj kopec sĺz, no nesnažte sa aby Vás v tomto niekto pochopil. Na začiatku to možno ani Vy sami nebudete chápať. Je to len Vaše a túto novú podstatu budete stále zdokonaľovať. A zrazu to príde...
Pokoj v duši
Pokoj v duši, dôvera v chod všetkých vecí a mnoho otvorených dverí. Keď sa pozriete za seba, bude sa Vám to zdať ako výhľad z hory. Maličké a už sa nechcete vrátiť. Potrebujete odísť. Zo starého, aj keď pohodlného a teplého brlohu. A vyzuť si topánky. Prejsť sa horskou lúkou na boso, napiť sa zo studeného lesného prameňa. Okúpať sa v ňom, nahí až na kosť.
Otočte sa a uvidíte, čo už nie ste. Toto ste boli. Boli ste síce v pohodlí a pokoji, no platili ste za to cenu nízkej a poškvrnenej sebahodnoty, neúprimnosti voči sebe a tak aj k iným. Živili ste svojou silou Vašich skrytých démonov, ktorí z Vás žili. Aby z Vás mohli žiť, poskytovali Vám ilúziu pokoja a lásky. Boli ste ako zlatý vtáčik, ktorý zlatou klietkou a provizórnym, falošným bezpečím platí za svoju slobodu. Žiadna klietka ale nenahradí voľný let, nech je akokoľvek zlatá...