....Tmavá, tak temná až tma v nej leží na zemi prikrytá súmračným krikom neodpustenia. Taká je táto krajina. Temnota. Kde som to? Tu. Stojím a kráčam, no obzerám sa. Svaly sťahujú srdce do pút. Hlava plná ničoho. Smrť, tma, zápach, kosti, hlad. Vstupuješ do jaskyne. Vlhko tečie zo stien. Nič. Okolo Teba. Kde to som? Prečo som tu? Pod nohami vŕzga tisícročný prah. Sú tam Tvoje kosti, Tvoje zbrane, naľavo mláka Tvojich sĺz. Prečo? Toto je láska? Kde je láska? Prečo tu nikto nie je. Haló? Toto je to Svetlo o ktorom každý hovorí? Stúpaš v prachu. Po sebe. Tak dlho tu nikto nebol. Krikľavé mračná vzduchu tu len stoja. Potýkajú sa o seba a nemajú komu vojsť do vlasov. Kráčaš. Haló? Je tu niekto? Počuješ kroky. Stŕpneš. Zastavíš sa a chceš cúvať, no strácaš sa a zakopávaš o vlastné strachy. Prichádza. Smrť. Umrieš. Tu v zemi nikoho, bez mena, bez lásky, v tme. Už ho vidíš. Cerí zuby, beží k Tebe. Drak. Miesto hlavy má Tvoju tvár...

Tak sa stretávame s vlastnou Temnotou. Že by sa malo hovoriť o láske a pochopení? Malo... a za tým tri bodky kladiem, pretože ich je málo. Bodiek. Na našej ceste životom sa najviac počítajú skúsenosti, ktoré zažijeme. Tie potom majú priamy, či nepriamy vplyv na vlastnosti, ktorými disponujeme. Napríklad potrebujeme zažiť strach. Strach z prepadnutia. Situácia nemusí skončiť prepadnutím, no v našej mysli sa tento program prepadnutia formuje. Môžeme sa mu postaviť rozličnými spôsobmi.

1. Nebudeme vychádzať večer von z domu. Tak sa bránime. No je to len pasívne krčenie sa obete v nás. Vytvárame si tak program obete so slovami – Nepôjdem von, pretože sa bojím, včera prepadli tú a tú ženu, muža. - Niečo chce, aby sme sa báli. Teda stotožňujeme sa so svojím strachom a teda aj našou Temnotou. Necháme si ju prepásť cez hlavu a tak nevidíme svoju silu. Nevidíme, že to nie je skutočné. Je to len program. Ak Vás v telke nebaví program, prepnete ho, alebo vypnete prístroj. Podobne /aj keď oveľa ťažšie/ sa to dá urobiť v tomto programe strachu vo vnútri. Povedal som jeden spôsob stavania sa k svojmu strachu. Teda pasivita. Nasleduje druhý.

2.Vyjdete von. Budete sa síce báť, no nebudete sa skrývať doma. Postavíte sa čelom k strachu. Teraz pripomínate bojovníka, ktorý ide do boja, má dobré zbrane a pred sebou vidí bojový výjav. Vie, že sa do neho zapojí, no veľmi sa bojí zranenia a smrti. Ide vpred, no je ako vlk so stiahnutým chvostom. Fyzicky tam síce je, no duševne a duchovne zaostáva. Neverí si a vhupne do boja. Chýba mu zápal. Pružnosť. Je stiahnutý, vytreštené oči, stuhnutý. Meč protivníka ho ľahko prebodne... Prečo? Pretože sa neoslobodil. Potrebujete byť prázdni. Prijať možnú smrť, ale nemyslieť na ňu. Len sa oprieť do svojej sily. Stará samurajská múdrosť hovorí. PRAVÝ BOJOVNÍK VÍTA SVOJU SMRŤ. Teda ak príde, príde, no nebude na ňu myslieť. Bojuje. Myšlienkou na smrť sa len oslabuje. Samozrejme v našej dobe je to obrazne povedané a aj význam boja má dnes iný potenciál. Pozrime sa na tretí príklad.

3.Človek vie, že vonku ho večer môže stretnúť čokoľvek. No vyjde si do ulíc a verí svojej sile a ochrane, že sa mu stane len to, čo si sám privolá. Ďalej je presvedčený o jeho sile. Nie je to sila, ktorá sa chce biť so svetom. Je to prijatie. Som v súlade s tým, čo je a verím si. Ďalšia vec je premeniť svoju rolu v sebe. Teda z role obete, krčiacej sa v bezpečí domova / v prvom príklade/ prejdeme do pozície víťaza a prijímateľa. Víťaza nad programom obete a prijímateľa seba samého. Program obete v nás sa ľahko rozpúšťa, keď k nemu pridáme postoj hrdinu a víťaza. Obeť sa stiahne. Tu len pozor na ego a pýchu. Táto pozícia má k nej blízko.

Hlboká Vnútorná Temnota s veľkým T
Ideme ešte hlbšie. Táto forma vnútornej Temnoty je povrchová. Každý sa k nej iste už veľa krát priblížil. No čo tak naša temnota v nás? Temnota našej duše, skutkov, životov? Náš vnútorný hnev, ohováranie, závisť, rôzne formy pripútanosti /majetok, sex, fajčenie, alkohol, drogy, závislosť na veciach, partnerovi, ľuďoch, pocitoch/ ďalej pozície obete, Ega, namyslenosti, duchovnej pýchy. Ale i pocity ako- Ja som už čistý, vyčistil som sa. Nikomu som nikdy neublížil. Ja Vám nechcem zle.... a podobné slová. Každý má svoju vnútornú temnotu. Bez nej, bez vstupu do nej a stotožnením sa s ňou ťažko nájdeme Cestu Domov a ku Svetlu. Pripomína mi to poklad a draka. Rytier to ste vy. Ak chcete poklad získať, treba zabiť draka. Nie ho uspať, či oklamať, pretože on Vás podľa pachu, ktorý zanecháte v jaskyni nájde. Treba ha zabiť. Potom získate poklad. Až keď sa postavíte čelom k drakovi-temnote vo Vás.

Dalo by sa povedať, že keď zabijeme našu temnotu, zabijeme aj sami seba? Nie?. Hovorím, že málokomu sa podarí temnotu zabiť. Možno tibetskí lámovia, svätci, Kristus, Buddha, Gándhí, Matka Tereza. Podľa ich činov sa dá usúdiť, že tak urobili. Navrhujem Vám inú vec. Prestaňme draka kŕmiť a skroťme ho.

Kŕmime ho strachom, pochybnosťami, závisťou a všetkým vyššie uvedeným. Ak začneme kontrolovať svoje emócie, dokážeme draka ovládať, pretože on je na našich negatívnych pocitoch závislý. Je našou súčasťou. Stane sa možno toto: keď mu náhle obmedzíte zdroj jeho potravy, bude zúriť. Teda vo Vás sa to objaví ako náladovosť, afektivita, prehnanosť a zlosť. Kontrolujte sa. Každý máme svoju zlosť, aj ja. Je len dobré s ňou pracovať a meniť ju v sebe. Draka, ktorý sa kŕmil Vašimi emóciami sa tak po čase podarí prevychovať na vegetariána. Teda nebude už mať chuť na Vaše temnoty, pretože vo Vás budú menej. On vie, že je Vašou súčasťou a nie je hlúpy. Aby prežil bude sa s Vami snažiť uzatvoriť dohody. Napríklad slová – Mám právo to tu rozbiť, taká krivda, také svinstvo vo svete! Bude si hľadať vo Vás dôvody, aby Vám dal zámienky na Vaše negatívne pocity. Negatívne emócie do nás prichádzajú, keď na ne reagujeme našou temnotou. Teda rovnaká situácia môže niekoho nahnevať a druhý to hodí za hlavu. Jeden ju preberá dva dni, iný dve minúty. Je dobré reagovať, no reagujte vždy vetou v sebe- JE TO DOBRÉ PRE MŇA A PRE MOJICH BLÍZKYCH? ČO MI TO DÁ? POTREBUJEM TO SKUTOČNE K SVOJMU ŽIVOTU? Potom reagujte. A draka si vycvičíte. Podobá sa to na príklad cvičeného psíka. Ak ho máte divokého, je neovládateľný a berie Vám energiu tým, že neposlúcha. Musíte za ním behať, hľadať ho, kričať na neho, máte stresy. No ak ho vycvičíte, energiu stratenú na behanie za ním a ospravedlňovanie sa iným ľudom, že po nich poskákal, alebo bol neznesiteľný, máte späť. Vráti sa k Vám v inej forme. Využijete ju na prítomný okamih s tým psom, strávite s ním organizovaný čas a viete čo môžete od neho očakávať. Až teraz si s ním oddýchnete a bude dobrý spoločník. Spoznáte ho. Tým, že ho vycvičíte ho spoznáte. A hovoril som, že drak v nás-temnota je našou súčasťou? Tak keď vycvičíte draka, spoznáte ho. A spoznáte aj seba samého. A sme doma. Bodka. A veľa šťastia na Ceste...

Preto nemôžeme napredovať a ísť cestou lásky a radosti, pokiaľ máme v sebe neskroteného draka, ktorý miesto, aby nám slúžil, nás brzdí, ovláda a ponúka návody na negativitu. Potom všetky naše svetlé činy budú obsahovať chápadlá tohto draka a budú ním brzdené. Vyskytne sa veľa prekážok. Preto aj liečitelia /niektorí/, ktorí liečia rukami / podľa mňa nik nemôže nikoho liečiť, liečime sa sami -títo ľudia sú len prostredníci/, môžu preniesť na pacienta aj ich temnotu. Preto nebojme sa a vojdime do jaskyne draka s našou tvárou. On je tam len ako program. Má nám len zabraňovať ísť ďalej, ale nás aj učí. Odpusťme si naše činy a choďme do nich. Požiadajme všetkým, ktorým sme ublížili o odpustenie vo všetkých smeroch času. To je dôležité. PRIJMIME SVOJU TEMNOTU. A VOJDIME DO NEJ. Možno uvidíte hrozné veci. Vraždy, prepady, lúpeže, popravy, upálenia, kliatby, zrady. Tisíce mŕtvych zabitých na náš príkaz... Je to o nás. To sme tiež boli a aj sme my. Je to náš drak... Už vieme, čo s ním máme robiť.

Ježiš Kristus povedal cez ženu Pamelu Kribbe keď cez ňu odovzdával odkazy ľudstvu aj myšlienku o Temnote. Hovoril o tom, že to najdôležitejšie, čo sme si sem prišli riešiť nie je ani tak pomáhať, rozdávať lásku. Prvá vec je stretnúť sa so svojou vlastnou Temnotou. Postaviť sa jej, pochopiť ju a prijať. Pretvoriť ju, porozumieť jej a potom presvetliť.

P.S. Samozrejme, možno jestvovať a ísť za Svetlom, aj keď draka nemáte úplne skroteného. Dôležité je však rozpoznať v sebe veci ktoré idú od srdca a od draka. Pracovať s oboma, mať k nim rozdielny prístup, vyčleniť si hranice a vedome si uvedomovať seba. A draka stále viac krotiť. Čím viac bude pokornejší a pokojnejší, tým viac Svetla k nám prejde. Čím odťahujete žalúziu viac nahor, tým viac vidíte... Svoje vnútro a to, prečo som tu a kým vlastne som.

Zaradený v rubrike: Psychohygiena (všetky články v rubrike)
Článok bol prečítaný: 10924 krát

Fotogaléria ku článku

foto: archív

Súvisiace informácie

Ponúkate službu alebo produkt súvisiace s článkom? Toto je miesto pre Vašu reklamu. Neváhajte a zviditeľnite svoje podnikanie! Pridajte SEM svoj odkaz vo forme textu alebo obrázku, alebo s kontaktnými údajmi o Vás.
Ak chcete pridať Vašu reklamu pod tento článok, napíšte nám na náš email: info@magazinluna.sk