článok bol uverejnený: 4.7.2007
AKO SA BRÁNIŤ NOVOVZNIKAJÚCIM INFEKCIÁM A EPIDÉMIÁM
Ľudstvo sa už odpradávna potýka s mikroorganizmami, spôsobujúcimi epidémie - choleru, mor, týfus, tuberkulózu a iné. Dnes však musíme čeliť novému problému - novoobjavujúcim sa infekciám, a navyše oveľa nebezpečnejším a rezistentným na doterajšiu liečbu.
Len v 15. storočí počas pandémie moru zomrelo v Európe 25 miliónov ľudí. Pôvodcov infekčných ochorení po prvý raz pod svojím mikroskopom objavil až L. Pasteur. Ľudstvo sa naučilo proti nim chrániť - zvýšenou hygienou, očkovacími látkami, antibiotikami.
Podľa štatistických údajov sú infekčné ochorenia na treťom mieste medzi chorobami zapríčiňujúcimi smrť. Spôsobujú ich choroboplodné mikroorganizmy - vírusy, baktérie, parazity a mikroskopické huby, ktoré sú schopné v určitých podmienkach prejavovať svoju aktivitu a množiť sa. Keď baktéria vstúpi do ľudského organizmu, začne sa množiť a produkovať toxíny, pre ľudský organizmus toxické látky, alebo začne narušovať niektoré procesy v organizme. Výsledkom je choroba. Značný počet infekčných ochorení, aj chrípku, spôsobujú vírusy, ktoré sa v napadnutých bunkách ľudského organizmu množia.
Prečo sa zabudnuté infekcie objavujú znova? Dôvodom je narušovanie rovnováhy medzi ľudským organizmom a vonkajším prostredím - a to buď oslabením odolnosti organizmu alebo premnožením choroboplodných mikroorganizmov. V súčasnosti existuje veľa faktorov potlačujúcich imunitu človeka. Patrí k nim znečistené ovzdušie, životné prostredie, potraviny a tiež stres. Naša populácia je týmito faktormi zaťažená do takej miery, že organizmus už postupne nebude schopný promptne reagovať obrannou reakciou.
VÍRUS - CESTOVATEĽ
K možnému vzniku budúcich epidémií infekčných chorôb prispieva aj rozvinutá turistika, migrácia, obchod. Skrátka, globalizácia nášho života. Človek nakazený istým druhom vírusu, cestujúci lietadlom môže nakaziť spolucestujúcich, a tak sa vírus ľahko dostane do krajiny, kde naň ľudia nemajú vytvorenú imunitu. V konečnom dôsledku to pre nepripravenú populáciu môže znamenať ťažkú epidémiu. Aj pre vírus či baktériu sa v takomto prípade menia podmienky - dostáva sa do prostredia, ktoré je preň neznáme a prispôsobí sa. Stáva sa, že mikroorganizmy žijúce napríklad v pôde, alebo vírusy zatiaľ napádajúce jedine zvieratá, sa prispôsobia aj na život v ľudskom organizme a my sa nestačíme čudovať, aké nové infekcie sa nás chytajú.
NARUŠENÁ ROVNOVÁHA
Prečo k tomu dochádza? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Odolnosť nášho organizmu proti choroboplodným zárodkom je oveľa viac ako v minulosti narušená - a to aj naším vlastným pričinením. Pred mnohými rokmi sme nepoužívali hygienické prostriedky v takej hojnej miere ako dnes. V súčasnosti existujú mydlá, šampóny, dezinfekčné prostriedky od výmyslu sveta. Ich pričastým používaním si ničíme svoju prirodzenú imunitu. Vytvárame totiž pre mikroorganizmy úplne iný ekosystém, a ony sa samozrejme v tomto novom prostredí veľmi rýchlo adaptujú.
Častým umývaním znižujeme prirodzenú obranyschopnosť našej pokožky - ničíme ochranný film svojej kože, ktorý na svoju obnovu potrebuje približne ďalších päť hodín. U novorodencov je to však až dvanásť až trinásť hodín. Vďaka úzkostlivému dodržiavaniu hygieny bolo síce porazených veľa infekcií, ibaže súčasne s nimi zvyčajne ničíme prirodzených „nepriateľov“ ľudského organizmu, ku ktorým patria niektoré baktérie, roztoče a podobne. Sú našimi každodennými spoločníkmi a práve ony posilňujú našu obranyschopnosť. Náš organizmus je tak odolnejší voči mnohým chorobám, alergie nevynímajúc. Práve alergie totiž mnohí lekári začínajú považovať za chorobu našej rozmaznanej civilizácie - znečistené ovzdušie na jednej strane, a na druhej prílišná čistota až sterilita - organizmus zažíva čoraz viac šokujúcejšie prechody z jedného extrému do druhého.
A výsledok? Alergie najrozmanitejších druhov. Podrobné vedecké štúdie ukazujú, že v rodinách s viacerými deťmi treťorodené deti sa oveľa zriedkavejšie stávajú alergikmi ako prvorodené a druhorodené. Je to tak preto, že mladší súrodenci sa už narodia do prostredia, kde prirodzene sa nachádzajúce mikroorganizmy posilňujú jeho imunitný systém.
Prirodzenú imunitu si však nevytvára len ľudský organizmus - imúnne voči nášmu úsiliu o ich likvidáciu sa, žiaľ, stávajú aj baktérie. Rezistencia mikroorganizmov sa stáva ďalšou nočnou morou lekárov. Je to ďalší problém, s ktorým musíme vysporiadať. Niektoré druhy baktérií sa totiž tak dokonale zadaptovali v novom prostredí, že začali byť odolné na doteraz používané lieky. Keď nastúpila éra antibiotík, ľudstvo si myslelo, že sa vysporiadalo s infekčnými chorobami. Počet nebezpečných na antibiotiká rezistentných baktérií však narastá oveľa rýchlejšie, ako sme si schopní pripustiť. Takou hrozbou je napríklad baktéria tuberkulózy rezistentná na doteraz používané antituberkulotiká.
EXTRÉMY ŠKODIA
Sterilný svet bez mikroorganizmov sa vytvoriť jednoducho nedá. Pokúšal sa o to napríklad texaský milionár Howard Hughes, ktorý sa v roku 1958 nechal zavrieť do dokonale vydezinfikovaného apartmánu v hoteli Beverly Hills, ktorému sa hovorilo „nulová vírusová zóna“. Hughes k sebe nepúšťal nikoho, kto neprešiel dokonalou dezinfekciou, a sám sa niekoľkokrát denne sprchoval. Zomrel o pár rokov na cukrovku. V jeho šľapajách pokračuje Michael Jackson. V prísnej sterilite však drží aj svoje deti. Výsledok? Médiami už niekoľkokrát prebehli správy o ťažkých infekciách, pre ktoré musel byť Jacksonov prvorodený potomok hospitalizovaný. Dôvod je prozaický - keďže neprichádzal do styku so žiadnymi choroboplodnými mikroorganizmami, nemá vytvorenú prirodzenú imunitu. Naša populácia tiež patrí k tým, ktorá čistotu pomaly nadraďuje nad všetko. Začínajú sa nás však zmocňovať, a to čoraz častejšie, rôzne infekcie, chrípky či alergie. Na druhej strane existujú etniká, ktoré trpia infekčnými epidémiami spôsobenými životom v absolútnej špine a nehygienickom prostredí. Postihujú ich kiahne, žltačka, meningitída. Zato však nepoznajú žiadne alergie či iné chronické ochorenia spôsobené najmä oslabením imunity. Za rozvoj infekcie je tu skôr zodpovedné premnoženie choroboplodných mikroorganizmov z nedostatku hygieny.
AKO SA TEDA CHRÁNIŤ ?
Ako sa teda máme vysporiadať s dilemou čistoty a špiny a šíreniu nových infekcií? Aj podľa odborníkov je najlepšia zlatá stredná cesta.
Snažme sa urobiť všetko, aby k výkyvom rovnováhy medzi dvoma svetmi mikroorganizmov a makroorganizmu došlo čo najmenej. Nepreháňajme to s úzkostlivým dodržiavaním hygieny, čo sa týka častého kúpania a najmä nadmerného používania mydiel a parfémov, ktoré ničia ochranný film pokožky na tele. Na druhej strane si však dajme pozor na čistotu rúk, ktoré sú vstupnou bránou pre infekcie. Inými slovami, napriek všetkým vymoženostiam našich čias špinu úplne nezatracujme - najlepšie však s namydlenými rukami.
V posledných rokoch začína byť čoraz viac populárnejší nový obor v rámci celostnej medicíny, ktorý sa snaží udržiavať rovnováhu medzi týmto mikrokozmom a makrokozmom – tzv. detoxikačná medicína, ktorej základy postavil a naďelej ju rozvíja MUDr. Josef Jonáš.
Detoxikácia organizmu podľa MUDr. Josefa Jonáša vlastne nastoľuje prirodzenú rovnováhu, eliminuje rozmnožené mikroorganizmy a prirodzene stimuluje našu imunitu voči ďalším útokom týchto neviditeľných nepriateľov.
Ako sám D. Jonáš hovorí:
„Každá detoxikace je postup poměrně komplikovaný, systematický, houževnatý a neúnavný, který prakticky nelze nikdy přerušit, protože interakce našeho organizmu se zevním prostředím je neustálá. Chvíli vítězí síly našeho těla a chvíli životní prostředí...“
Fotogaléria ku článku
|
Foto: archív redakcie
|
Súvisiace informácie
Ponúkate službu alebo produkt súvisiace s článkom? Toto je miesto pre Vašu reklamu. Neváhajte a zviditeľnite svoje podnikanie! Pridajte SEM svoj odkaz vo forme textu alebo obrázku, alebo s kontaktnými údajmi o Vás.
Ak chcete pridať Vašu reklamu pod tento článok, napíšte nám na náš email: info@magazinluna.sk