Praktické používanie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v reálnom živote
ISSN 1337-6179          dnes je štvrtok 23. novembra 2017, meniny má Klement , zajtra Emília 
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Lunárny kalendár na dnes
Znamenie:
Kozorožec
Fáza Mesiaca:
1. fáza
Časť rastliny:
koreň
Živel:
zem
Výživa:
soľ
Sila Mesiaca:
vzostupná
Magazín - článok
článok bol uverejnený: 24.9.2009

EKOPSYCHOLÓGIA

Ekopsychológia je nové a rozvíjajúce sa smerovanie zrodené z disciplín, ktoré sú na prvý pohľad veľmi vzdialené- je to spojenie prírodných vied s humanitnými- spojenie biológie, ekológie, psychológie, filozofie a duchovna.

Takáto kombinácia vedie ku celistvému pohľadu na vzťah medzi človekom a prírodou. Je to pohľad, pri ktorom sa hranice medzi jednotlivcami a celkom stierajú. Takýto pohľad nás vracia naspäť do prvopočiatkov filozofie- do starovekej Číny, Indie, Grécka, ktorý sa však tiahol aj dejinami Európy vo forme gnosticizmu. Tento spôsob náhľadu na svet poukazuje na paralely medzi makrokozmom a mikrokozmom- to, čo sa odohráva vo vnútri jednej oddelenej častice je identické s tým, čo sa deje na úrovni celku.

Výskumy vplyvu prírodného prostredia

Okrem hlbokej, filozoficko- psychologickej roviny má ekopsychológia aj rovinu exaktnú- ktorá sa zaoberá priamym, dokázateľným vplyvom prírodného prostredia na psychiku a prežívanie človeka. Vedci v tejto oblasti sa snažia štandardnými technikami psychologickej metodológie poukazovať na liečivý a harmonizujúci vplyv prírody na našu psychiku. Z ich prác vyplýva, že:

  • prírodné prostredie pôsobí na ľudskú psychiku relaxačne a redukuje stres na úrovni tela, kognitívnych procesov aj emócií.
  • Krátka prechádzka v lese či inom prírodnom prostredí dokáže znížiť u ľudí mentálnu únavu, znovu nastoliť jasnosť vnímania a navodiť pocit pohody a uvoľnenia.
  • Pacienti v nemocniciach s výhľadom na prírodné prostredie, ktorí sa liečili po operácií alebo inom lekárskom zásahu mali signifikantne rýchlejší čas uzdravenia ako pacienti v izbách s oknami do ulice.
  • Prítomnosť rastlín v kanceláriách zvýšila pracovné výkony na pracovisku a zlepšila spokojnosť zamestnancov.
  • Prítomnosť rastlín a domácich zvierat v ústavoch sociálnej starostlivosti prináša klientom lepšie telesné aj mentálne zdravie a ich spokojnosť narastá (http://www.johnvdavis.com/ep/benefits.htm) .
  • V nápravnovýchovnom zariadení v San Franciscu používajú kontakt väzňov s prírodou ako terapeutický a korektívny prostriedok na ich opätovné začlenenie do spoločnosti. Väzni tu pestujú vlastnú zeleninu, ktorú potom buď sami jedia, alebo ju darujú charitatívnym organizáciám, ktoré varia obedy pre bezdomovcov a opustených ľudí. Pre väzňov je táto práca dobrovoľná a začína v skleníku pri drobných sadeniciach, ktoré vyžadujú stálu starostlivosť. Každý sa stará o konkrétne rastlinky a pozoruje ich rásť- tým sa učí o vytrvalosti, raste a prekonávaní prekážok. Pozorovanie cyklu rastu a obnovy u rastlín pomáha väzňom uvedomiť si ich vlastný potenciál rastu a obnovy (http://www.yesmagazine.org/other/pop_print_article.asp?ID=381)

Deti a príroda
Zatiaľ čo deti niekoľko generácií dozadu trávili väčšinu svojho voľného času na dvore, v lese, budovali si bunkre a tajné hrady na stromoch, hrali sa na naháňačku, chytali žaby a lúčne koníky, dnešné deti svoj čas trávia pri počítači, televízore či MP3 prehrávači. Hra vonku sa začala vnímať ako nebezpečná a v porovnaní s počítačovými hrami a televíznymi seriálmi neatraktívna. Tento jav je v našej modernej spoločnosti tak bežný, že ho Richard Louv pomenoval a zhrnul do diagnózy „porucha nedostatku prírody“ (nature deficit disorder). Medzi následky nedostatku prírodného prostredia patria poruchy pozornosti, nesústredenosť, zvýšená hladina stresu, pocit nezakorenenia vo svete, obezita.

Medzi najvýraznejšie pozitívne zmeny u detí vplyvom prírodného prostredia patrili:

  • zostrenie pozornosti a sústredenia u detí
  • redukcia stresu
  • lepší rozvoj mentálnych zručností (logika, chápanie súvislostí, tvorivé riešenie problémov)
  • hlbší rozvoj emocionálnej stránky vývinu (morálny vývin, hlbšie emocionálne prežívanie, pocit vlastnej hodnoty)
  • bližší kontakt s prírodou a pochopenie významu jej ochrany (http://www.johnvdavis.com/ep/benefits.htm).

Kontakt detí s prírodou sa teda začal používať ako terapeutický prostriedok pri liečbe porúch pozornosti, odbúranie stresu, liečbe obezity a tiež pri ekologickej výchove detí na školách.

Ak sa chcete dozvedieť viac o téme Ekopsychológia a zažiť ju na vlastnej koži, navštívte festival Dych Zeme 10. 10. v Šamoríne. Viac na www.zivica.sk/dychzeme





Zaradený v rubrike: Ekoštýl (všetky články v rubrike)
Článok bol prečítaný: 9336 krát

Fotogaléria ku článku

Zobraziť detail obrázku...
foto: archív redakcie

Súvisiace informácie

Ponúkate službu alebo produkt súvisiace s článkom? Toto je miesto pre Vašu reklamu. Neváhajte a zviditeľnite svoje podnikanie! Pridajte SEM svoj odkaz vo forme textu alebo obrázku, alebo s kontaktnými údajmi o Vás.
Ak chcete pridať Vašu reklamu pod tento článok, napíšte nám na náš email: redakcia@magazinluna.sk



predplatitelia





Copyright (C) 2007 - 2017 Magazín LUNA, s.r.o., ISSN 1337-6179, web solution and visual design (C) 2007 SYNAPSYS, s.r.o.
(verzia aplikácie 4.14)